„Aspoň sa môžeš s niekým rozdeliť.“
„Vieš, že sa nerada delím.“
Bola sebecká a čo sa dalo, chcela celé iba pre seba. Odôvodňovala to tým, že je rozpoltená osobnosť a musí sa naučiť zjednotiť svoje protichodné názory. Katastrofy sveta ju nezaujímali, kým sa jej nedotýkali ako líščia kožušinka okolo krku. Zbierala krištáľové slony pre šťastie i pozitívnu energiu, no neuznávala štvorlístky pre ich krehkosť a skorú pominuteľnosť. Neverila v mystiku ani na znamenia, a predsa prikladala význam slovám, ktoré zložila z písmenok v polievke. Mala vysoké ciele, vedela sa oceniť a odmeniť za každé priblíženie k splneniu ďalšieho sna a bolo jej jasné, čoho sa nemieni vzdať, keďže chcela vyskúšať všetko, všade a každým kúskom tela. Vcelku to bolo skromné dievča.
„Neznášam ich, lebo ma vždy o tú polovicu oberú a ja už nemám viac na výber.“
„Vždy máš na výber. Je len na tebe, ako sa rozhodneš a koľko si ochotná obetovať.“
„V slepej uličke ťažko.“
Trvala na tom, že ľudia sú nám dobrí hlavne z dôvodu, že rozširujú obzory, a na city brala ohľad len do tej miery, aby jej nebránili vo výhľade. Fascinoval ju vesmír pre svoju bezhraničnosť a nevyčerpateľnosť možností, ale nezaujímal ju natoľko, aby sa mu snažila porozumieť. Neuznávala Slnko, pretože nenávidela byť stredobodom pozornosti. Tvrdila, že ju to zabíja, lebo sa je pri tom ťažko dýcha - tak ako na kolotočoch, ktorých sa bála kvôli odstredivej sile. Milovala strácanie sa v masách a davoch. Skákanie na koncertoch v prvom rade. A punč. Rada plánovala budúcnosť, minulosť ju frustrovala - nemohla ju už totiž aktívne využiť. Za všetko obviňovala obľúbené "tu a teraz", ktoré oddeľovalo možné od pasé a nútilo ju do obmedzujúcej jednosmernosti.
„Zajtra je štvrtok...“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
cjubou
8. 12.decembra 2011 14:56
ovečka čo zbiera slony
Napíš svoj komentár