Pozerali sme spolu


na padajúce hviezdy (naozaj),

ale nikto nehovorí,

o tom ako smutne dohoria.

Výbuch.

Ticho.

Koniec.




Kým tvoja hviezda stúpa, hádam.

Hlúpa hus zagága,

aj druhý raz.




Pozerám ŠPZtky.

Pozerám tváre.

Toľko hnevu.

Ani Denis nevie, čo s ním.

Čo s tým hnevom, há?




Duchy, duchny aj duchovia,

všetci už u mňa boli.

Ostala len pokrčená plechovka Corgoňa

a kopa špakov v kuchyni.




Aj tretí, aj stí...


Ale čo s tým smútkom?




Kým koláč prihára,

polievka kypí,

deti sa rodia,

aj tisíci...

Ale čo s tým zúfalstvom?




Ich sa tak bojíš.

Ale zostala len láska.

Ošklbaná, na pekáči.




Tak si zalejem Štandard,


zbehnem po pivo do Delie,

a pôjdem zase o dom ďalej.













 Denník
Komentuj
 
 fotka
kemuro  27. 4. 2022 16:47
Dávam follow. Za príjemnú poéziu všednosti, hru s metonýmiou a melancholický náboj.
Napíš svoj komentár