Starí ľudia v čakárni, ktorí sa ponáhľajú domov, pretože nemajú na práci nič iné ako buzerovať mladých ľudí, ktorý si užívajú život za to, že oni takúto možnosť nemali.
18. ročná mamička s ročným dieťaťom v kočíku sa prechádza po parku a spomína na to, aké to bolo, keď mohla bez starostí ísť von s kamarátkami. Rozmýšľa, aké by to asi bolo, keby sa malý uzlíček šťastia pred ňou nikdy nenarodil. Aké by to bolo, ak by sa ho vzdala.
Mladý a pekný chlapec sedí sám na lavičke, kolená ma pritisnuté k hrudi a každým nádychom je bližšie k neustávajúcej agónií. Očami mu prebieha ten strašný obraz, stále dookola. Zbili ho, pretože je gay.
Život sa začína prvým nádychom, končí, keď ťa odsúdia. Potom ako telo bez duše čakáš na koniec, na smrť, ktorá ťa vykúpi. Čakáš na ospravedlnenie, na to, že to čas vylieči, ale tento liečiteľ sa ukázal ako pochybný.
Všetci títo ľudia sa každý deň stretávajú s predsudkami spoločnosti, ľudí, ktorý si svoje chyby nepriznajú a preto využijú to, že ty si sa s tvojimi chybami dokázal pobiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár