Sheena ohovárala svoju múzu a tá jej do hlavy kopla toto

Práve som rozliala posledné zvyšky svojho vína. Plazí sa po stole a vsiaka do papierov ktoré sú na ňom rozhádzané. Chytajú ľahký červenkastý nádych. Márne som sa pokúšala niečo napísať. Už aj moja múza si zbalila kufre a odišla. Nevydržala to.
Vonku šuští lístie. Ulica pred domom je úplne tmavá. Lampy tu už roky nesvietia a nikto nenachádza odvahu aby do týchto končín zašiel a opravil ich.
Znovu sa rozpršalo. Tento týždeň už asi piaty krát. Dažďové kvapky rytmicky klepkajú na parapetu. Klop...klop.....klop...klop....chvíľku načúvam tejto nádhernej symfónii prírody. Silný, tichý dážď, šušťanie lístia na stromoch v pozadí mohutné hromy. Otvorila som okno a vietor sfúkol poslednú horiacu sviečku. Blesk osvietil moju tvár. Pre niekoho kto by to z vonku videl by to mohol byť priam hororový záber. Už vyzerám len ako kostra oblepená ľudskou kožou. Ale tam vonku samozrejme nikto nie je, ani nikdy nebol.
Myslím že sa mi točí hlava. Tentokrát som to s tým vínom asi naozaj prehnala.
Len si tu nachvíľku ľahnem. Tá zem je tak príjemne chladná. Búrka už asi prestala, nič nepočujem. Je mi tak ľahko a teplo.
Aha! Pred mojím domom po rokoch vyšlo slnko! Nie je nádherné?

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu