Cigán sa o všetko postaral

Cestujem domov busom, vonku 25 stupňov, v buse raz toľko. Všetko bolo v poriadku, až kym sme nazastavili v jednej nemenovanej dedinke na východnom slovensku, ktorej obyvatelia majú dve farby pleti. Bielu a tu druhú. Bolo 22.5 a ja práve v tieto +/-2 dni musím furt niečo súrne vybavovať. Ach štastie moje neopúštaj ma. Už z dialky vidím, ako na zastavke stojí naša najpopulárnejšia menšina. Ich zlaté zuby sa už ligocú, 20 plemien psov pobehuje po ceste, detí revu, atd. atd. Do autobusu, v ktorom sme sedeli asi pätnásti nastupilo naozaj cez 80 najpopulárnejších, s čerstvými, nepoškvrnenými eurami vo vrecku. Len len že všetci vošli. Kukám na nich jak bambus a v duchu si hovorím ,,nemám šancu vystupiť,, a k tomu som si sadol úplne dozadu jak čolo. Už sme boli takmer v mojej cieľovej destinácií, tak som sa s riadným predstihom postavil, aby som vystúpil. Pchal som sa cez nich asi pol minuty. Naozaj 2 metre som prešiel za pol minuty a tak som natrafil na, meno neviem ale na tričku mal N.F.D. Ten začal kričat po svojích obyvateľoch z osady. Pozor vysupuje, uhni še more, mange het, potom mi ešte aj stlačil to tlačitko, aby šofer vedel že vystupujem, lebo v buse bolo riadné zatmenie priestoru. A tak som konečne vystupil a nadýchol sa čerstvého vzduchu.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu