Já viděl divoké koně, běželi soumrakem,
Já viděl divoké koně, běželi soumrakem,
Vo svetle slnka bolo vidieť siluetu dievčaťa... Sedela pod stromom v krásnom horskom parku. V lone jej ležal skicár a v ruke držala ceruzku. Zem pokrýval zlatohnedý koberec lístia, ktorý hral dúhovými farbami vždy, keď naň zasvietilo slnko.
Vzduch těžký byl a divně voněl tabákem.
Vzduch těžký byl a divně voněl tabákem.
Zamyslene hľadela na krajinu okolo nej. Tú nádhernú vŕbu pred ňou už mala nakreslenú, no jej myšlienky sa vznášali vo víre lístia neďaleko od nej... Spomienky ju tlačili k múru. Spomienky na sestru, ktorú pred rokmi stratila. Nič jej ju nikdy nenahradí, tie slzy ani zďaleka nevyjadrili jej skutočnú bolesť...
Běželi, běžěli, bez uzdy a sedla,krajinou řek a hor
Běželi, běžěli, bez uzdy a sedla,krajinou řek a hor
Ten večer si pamätala, akoby to bolo včera... Dovtedy v sebe živila nádej, dovtedy ešte verila, že ich nikdy nič nerozdelí...Ale keď ju vtedy videla na tej posteli, keď ju zavolali rozlúčiť sa...Rozlúčiť sa navždy... Obrysy vŕby na papieri sa rozmazali, keď na ne dopadli jedny z najbolestnejších sĺz jej života.
Sper to čert, jaká touha je to vedla za obzor
Sper to čert, jaká touha je to vedla za obzor
Túžba vrátiť čas, túžba ešte raz sa stretnúť a povedať, ako jej chýba a že ju veľmi ľúbi. Jediná skutočná túžba, ktorá sa nikdy nesplní. Už nikdy sa nezasmejú na spoločných zážitkoch, už nikdy sa nepoškriepia na maličkých hlúpostiach.
Snad vesmír nad vesmírem, snad lístek na věčnost,
Snad vesmír nad vesmírem, snad lístek na věčnost,
naše touho ještě neumírej, sil máme dost
naše touho ještě neumírej, sil máme dost.
Stále čakala, či jej to niekto vysvetlí... Mala pocit, že jej srdce je polámané na márne kúsky... Už sa s tým pomaly zmierila, že ju nikdy nikto nepochopí...A možno to ani nechcela. Nenávidela slová útechy, vyrieknuté jej, a pri tom úplne nezmyselné. Čo kto o tom môže vedieť. Ani ten, kto zažil niečo podobné, nemôže tvrdiť, že to chápe. Že vie, aké to je...
V nozdrách sládne zápach klisen na břehu jezera,
V nozdrách sládne zápach klisen na břehu jezera,
milování je divoká píseň večera
milování je divoká píseň večera.
Myšlienky sa jej pomali ukľudňovali, bolesť doznievala... Nikdy však nedoznie úplne. To vedela a bude to tak vždy...
Život prináša iné priateľstvá jej srdce bolo priam plné lásky. Lásky, ktorú nedokázala vyjadriť slovami...
Stébla trávy sklání hlavu , staví se do šiku,
Stébla trávy sklání hlavu , staví se do šiku,
král s dvořany přijíždí na popravu zbojníků
král s dvořany přijíždí na popravu zbojníků.
Avšak vedela, že opäť príde chvíľa, keď ju ako dnes nebude mať kto utešiť... Keď ju nikto nevezme do náručia a nešepne, že to bol iba sen... Nikto jej nepovie, že to bola iba nočná mora, že to nie je skutočnosť...
chtěl bych jak divoký kůň běžet běžet, nemyslet na návrat,
chtěl bych jak divoký kůň běžet běžet, nemyslet na návrat,
s koňskými handlíři vyrazit dveře, to bych rád
s koňskými handlíři vyrazit dveře, to bych rád.
Opatrne poutierala papier od sĺz a poslednými ťahmi ceruzky dokreslila rozvírené lístie. Lístie, v ktorom boli pocity, o ktorých vedela len ona a nikto viac ich tam neuvidí...
Já viděl divoké koně....
Venované najdrahšej sestričke, bez ktorej je život ťažší....
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
shalmakia
18. 3.marca 2008 20:24
Paci sa mi to, velmi.. je to naozaj krasne..
2
nádherná pieseň, nádherný text..ja tak spomínam na otca občas pri hudbe..
Napíš svoj komentár