veľa nádorov a zhubných vredov.
Kto vravel, že strata bolí ?
Ten, čo stratil trávu v poli ?
Myslím,
chodím,
konám,
stojím.
Vzhliadni ku mne, nie som zrúda,
odkri oči, zbadáš Boha.
Nie som to ja, to mnoho dobra,
som len ten, čo ho krídla bolia.
Veľa výčitiek a veľa hnusu,
veľa hádok, kvôli ľudskému vkusu.
Kto tkvie v podstate tých svárov?
Naša hlúposť......
ľudská slabosť.......
čo nám nedá slobodu z pazúrov.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kris131
12. 5.mája 2009 17:55
velmi pekne a ma to hlboku myslienku dost mi to pripomina svet naokol a myslim ze to aj ma super praca
Napíš svoj komentár