Som vraj kocka. Tak prečo pri chôdzi nehrkocem?

Už mnoho ľudí ma nazvalo kockou, pretože chodím na gympel a ešte k tomu štúracký. Som teda priestorové geometrické teleso so šiestimi rovnakými stranami a dvanástimi rovnako dlhými hranami. Aj keď ja osobne si myslím, že moje nohy sú oveľa dlhšie ako ruky. Nie som predsa orangutan. Môj objem vyrátate ako a3, aj keď podľa mňa stačí, ak sa pred vami postavím na váhu. Obsah vyrátate ako 6.a2, ale jednoduchšie by bolo zistiť si veľkosť môjho oblečenia. Načo vzorce???
Ale keď som teda kocka, ako je možné, že pri chôdzi nehrkocem? Iba prdím, pretože moja ľavá botaska má potrebu sa prejaviť. Chúďa, inak to nevie...Ale späť k hrkotaniu. Respektíve nehrkotaniu. O kocke je predsa známe, že keď sa gúľa, prenesene chodí, tak hrkoce. Ale ja nič. Ani jeden malý hrk (sobotné večery radšej nespomínam). Z toho vyplýva, že ja nie som kocka ako iné kocky. Avšak keď sa započúvam do mojich štúrovských spolukociek,tak tie tiež nehrkocú. Teda ani ony nemôžu byť normálne kocky. A z toho teda vyplýva, že štúracký gympel robí z ľudí priestorové geometrické telesá dokonale nudného tvaru, ktoré sa však neprejavujú tak ako by sa mali. Heuréka! Konečne som prišla na to, prečo my štúraci nie sme normálni. Nehrkoceme!!!!

 Pseudoblog

0 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu