Jane pozrela na všetkých ktorý stály ako sochy a pozerali na ne. V tom si všimla Adama. Pozerala do jeho krásnych modrých očí. Adam sa zobudil a chytil Améliu za ruku, a zobral ju si sadnúť na lavičku. „ Amélia, som zmätený. Čo ak, čo ak si vás dve pomýlim a namiesto teba si vezmem za ženu Jane“ spýtal sa pri čom pozeral do Améliních očí a držal jej jemné ruky. „ My sme prakticky každá iná. Nás si síce veľa ľudí míli ale sme stále iné“ keď v tom si Amélia spomenula na vetu o svadbe a vyplašene povedala: „ Počkaj, ti si ma chceš vziať za ženu?“ „ Amélia, veď sme zasnúbený a krok chýba k svadbe.“ A dal jej pusu. Amélia sa usmiala, vstala a odišla k ostatným. Adam vstal a pomaly kráčal za Améliou. Jane sa otočila a akurát doňho vrazila. „Oh, prepáč, nechcela som“ povedala a usmiala sa. „To nič“ povedala Adam. Jane si nechcela nechať ujsť najlepšiu chvíľku svojho života. „ Adam, ty si zasnúbený s mojou sestrou?“ opýtala sa a vôbec jej nevadilo že bola červená ako paradajka. „Áno prečo sa pýtaš?“ „ Len tak“ zvrtla sa na päte a odišla. Amélia a ostatný sa obzreli na Jane. Amélia nechápavo sa obzrela na Adama ,ktorý žmurkal očami a pozeral na Jane ktorá mizla vo dverách brány. Keď úplne zmizla, Adam sa pozrel na Améliu. Amélia prekrížila ruky a krútila hlavou. „Čo?“ spýtal sa Adam a tiež pozeral nechápavo. Amélia zase pokrútila hlavou a odišla za Jane. Jane si sadla do knižnice a pozerala na všetky tie obrazy ktoré boli vyvesené na stenách. Amélia zúrivo buchla dverami a naštvane hovorila: „ Neviem síce o čo sa snažíš, ale nechaj ho na pokoji! Adam je môj snúbenec, JA som sa s ním zasnúbila. A ak ešte raz budeš s ním flirtovať, tak si ma nepraj!“ dopovedala Amélia a opäť buchla dverami. Amélia rýchlim krokom išla do izby. Keď prechádzala cez hlavnú chodbu, stretla tam Adama. Pozerala sa mu do očí a ďalej utekala do izby. Adam sa za ňou rozbehol. Amélia rýchlo zamkla dvere do izby, a ľahla si na posteľ. Adam dobehol ku dverám a začal na ne búchať. „Amélia, otvor prosím ťa!“ ale Amélia neotvárala a ani neodpovedala. Jane sa tiež dotackala k dverám Amélinej izby. „Amélia nerob hlúposti! Poď von!“ ale Amélia zase neodpovedala. Oni to ale nezdávali. No po 5. hodinách si obaja sadli pred dvere. Celý spotený a unavený. V tom sa obaja obzreli na schody s kadiaľ počuli dupot. „A vy dvaja čo tú sedíte taký spotený?“ spýtala sa Amélia ktorá držala v ruke knihu a čítala si. „Ty si nebola vo svojej izbe?“ „Nie, ja som bola v knihovnici,“ povedala a odomkla si izby. „Keď bola Amélia v knihovnici, tak koho som vtedy videl?“ A hneď sa pozrel na Jane. Obi dvaja sa rozbehli kade ľahšie. N druhý deň Amélia nebola schopná vsať s postele. No keď sa premohla, zarazil ju nečakaný pohľad. Jane sa vrhla na Adama a dala mu pusu. Videla že sa Adam bránil, ale keď Jane sa na niekoho vrhne, ju potom nikto od seba neodtrhne. Amélia na seba rýchlo hodila župan a utekala za nimi von. Chytila Jane a odtrhla ju od Adama. „To ona sa na mňa vrhla!“ rýchlo sa Adam obhajoval. „Ja som to celé videla tak sa nemusíš báť,“ a pohladila ho po tvári. „Poprosila by som ťa keby si dnes o 15:30 prišiel za mnou do mojej izby. A ty Jane veľmi si ma sklamala. Teraz pekne ideme za mamou, tá to aspoň všetko rýchlejšie a múdrejšie vysvetlí.“ a hneď ju chytila za ruku, potom dala Adamovi pusu a odišla s Jane do domu. Adam si vložil ruky do vrecka a odišiel domov. Doma ho čakalo veľké prekvapenie. „A ten tu čo robí?“ spýtal sa mami ktorá akurát vybaľovala kufre. „ Prišiel k nám na prázdniny“ a pokračovala ďalej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár