Narodeninová oslava sa skončila a Amélia do dlhej noci rozbaľovala darčeky, ktoré dostala. Ale najviac sa jej páčil darček, ktorý jej dal Adam. Ale trápilo ju to že Adam sa stále nerozišiel s tou Jennifer. Myslela si , že si robí iba srandu. Ale nezdalo sa jej to keď Adam pozeral do jej očí ako šteniatko. ,, Veď to čo sa stalo, bolo ako v mojom sne.“ hovorila pri čom pozerala von oknom. Ráno Amélia išla do jedálne sa naraňajkovať. No čakalo ju tam prekvapenie. ,,Mami,“ spýtala sa Amélia udivene,, načo sú tieto lístky s mojím menom?“ ,,Ach Amélia, tieto lístky sú na ples čo sa bude diať v tvojej škole.“ povedala jej mama pri čom pozerala do Améliíních očí a smiala sa. ,, Ples? Ale...“,, Adam ich tu včera nechal lebo ti ich zabudol dať.“ ,,Aha.“ V tom zazvonil telefón. Amélia išla zodvihnúť. S úsmevom na tvári to zodvihla a dúfala že to bude Adam. Ale nebol.,, Mamí niekto s tvojích známych!“ Hneď ako mama to zobrala, Amélia išla do detskej izby pozrieť sa do šatníka, aké tam mala šaty. Mala tam krásne hnedé s čiernymi čipkami, ružové s kvietkami a s priesvitnými rukávmi a ešte iné. Ale ani jedny neboli také krásne čo by sa páčili jej aj Adamovi. No v tom jej padol pohľad na jedny šaty. Boli krásne modré na ramienka s svetlejšími čipkami, mali na sebe trblietky a dolnú sukňu ktorá bola až po zem mala obalenú priesvitnou modrou silonovou kajkou. K tým šatom boli krásne modré lodičky a retiazka s príveskom srdca. Amélia si myslela že sa jej to iba sníva. Hneď si ich musela aj vyskúšať. Sadli jej ako uliate. Jej krásne dlhé blond vlasy prekrývali zips takže to bolo nádherné, a jej modré oči pri tých šatoch úplne svietili. ,, Tak tieto šaty musím mať na plese,“ povedala pri čom sa obzerala v zrkadle. Keď odkladala šaty, uvidela fotoalbum. Sadla si a pozerala si tie čierno-biele fotky. Bola unavená a chcela si odpočinúť, tak položila fotoalbum na stôl a ľahla si.,, Už si sa dozvedela pravdu. Viac sa dozvieš od svojho otca.“ ,, Ale môj otec je mŕtvy,“ povedala Amélia pri čom sa jej oči zaplnili slzami. ,,Nie tvoj otec ešte žije,“ povedala Anna pri čom ukázala na zrkadlo. Amélia tam zbadala svojho otca. Usmiala sa a povedala:,, Ocko, si to ty?“ ale osoba ktorá predstavovala jej otca, neodpovedala. A v okamihu sekundy zmizla. Amélia odstúpila o krok späť. Chcela sa pozrieť na svoju prababku, ale aj tá zmizla. Amélia sa uštipla nech sa prebudí. Ale, nebol to sen. Bola to skutočnosť. Všade okolo seba videla iba všetko šedé. No v tom sa otvorili dvere. Oslepilo ju ostré svetlo čo sa objavilo keď sa otvorili dvere. Vošla do toho svetla. Zrazu sa ocitla na plese. Všetko bolo tak ako v rozprávke. Bola prekvapená keď sa uvidela v tých krásnych modrých šatách. Videla tam všetkých svojich kamarátov. Dokonca aj Adama. No v tom to všetko zmizlo. A už nevidela všetko šedé, ale také aké to á byť. Amélia bola zmätená. ,,Amélia, obliekaj sa na ples!“ zakričala na ňu Jana. Teda jej mama. Amélia sa rýchlo obliekla, namaľovala, a urobila si vlasy. Len, jej ešte niečo
chýbalo. Zlaté srdce s 10-karatového diamantu. Nevedela ho nájsť. Hľadala ho po celej izbe. Ale nenašla ho. ,,Mami, kde mám náhrdelník čo mi dal Adam?“ spýtala sa mami ktorá písala na papier. ,,Neviem zlatko. Skús sa pozrieť do šperkovnice,“ povedala pri čom na ňu pozerala spod okuliarov. Amélia sa rýchlo rozbehla do mamininej izby. Otvorila šperkovnicu a ten náhrdelník na jej prekvapenie tam nebol. ,, Do Ríma kde môže byť?“ ,,Amélia niekto ťa čaká pred dverami!“ Amélia sa zľakla, nevedela čo má robiť. Nemala na výber. So smútkom išla k dverám a otvorila dvere. ,,No čo, si pripravená?“ spýtal sa jej Adam ktorý jej dával kyticu ruží. Adam videl že je smutná, tak jej zodvihol hlavu dal jej pusu a povedal jej nech zavrie oči. Potom jej pripol očakávaný náhrdelník ktorý Amélia hľadala po celom dome. Keď Amélia otvorila oči, neverila že ho mal celú dobu Adam. Hneď sa vidali na ples. Amélia tam žiarila ako hviezda. Ten ples si užívala. Keď odchádzali s plesu, Adam jej dal ten najdlhší bozk ktorý dlho nedostala od nikoho iného. Celá šťastná odchádzala domov.
Koniec 6. kapitoly
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár