Keď vošla dnu Leonidás tam už sedel. Ona prešla okolo skupinky chalanov, ktorí sa pozerali na striptíz dvoch osemnásťročných dievčat. Uvidela ho na mieste, kde vždy sedávali

„Si tu nejako dlho,“ pozrela tri prázdne fľaškové piva.

„Nevedel som sa na teba dočkať.“ Stále si ju obzeral a usmieval sa. Bol šťastný, že ju konečne vidí, ale všimol si, že uhýba pohľadom.

Isto sa voľačo stalo, pomyslel si.

Keď si prisadla, prišla čašníčka, ona si objednala to isté, čo Leonidás.
Spočiatku sa veľmi nezapájal do rozhovoru, vždy dačo zahundral. Zážitky z dovolenky mu zhrnula do desiatich minút. Počas jej monológu si všimol, ako dačo žmolí medzi prstami. Zrazu začala rozprávať o vysokej škole.
Naposledy sa pri tej téme pohádali.

„Takže chceš ísť na vysokú. Milujem sťahovanie.“

Leonidás si všimol, že sa usmiala so spojenými perami.

„Nie, to nemôžem od teba chcieť. Aj keby tu ostaneš, myslím, že nebudeme mať na seba čas, keď ja budem stále preč, vieš? A budem sa stále učiť, skúšky a tak.“ Odpila sa si z piva a čakala na Leovu odpoveď.

„Tak ťa budem chodiť navštevovať a na víkendy... Nie takto, môžeš každý
druhý víkend môžeš chodiť domov, nie?!“ Poriadne si logol piva. „Veď tak to
robia všetci. A je po probléme.“

Ona sa chce so mnou rozísť.

„Len... len ja neviem. Dali sme ako šesťnáročný dokopy a myslím si, že skôr či
neskôr, by sme jeden druhého zradili.“

Srdce mu búšilo

„Ty si ma podviedla, že?“

Sklopila zrak. „Áno.“

„Čo! Ty-“ dopil pivo a treskol s ním na stôl. Pár hláv sa k ním otočilo.

„-stalo sa to. Prepáč, bolo spontánne.“


„Spontánne? Spontánne bude to, keď ti tu jednu jebnem.“

Oči ho začali páliť, v ústach mu vyschlo a mal chuť voľačo rozkopať.

„Myslím, že by som mala ísť.“

„Nie, nie, nie!“

Veronika si späť sadla. Kabelku si položila na stehná, v nej našla zväzok kľúčov, hľadala kľúč od Leovho bytu a medzi tým ho počúvala: „Ja som to vedel, že si tam nájde nejaký vykurvenec pojebaný. Koľko krát ste sa tam pojebali? Bolo to romantické? Alebo ta fajnovo pojebal do prdele? Čo? Ozaj a je tu niekde? Sleduje nás? Dáva na teba pozor?

„Nie.“

„Aha, no nič,“ poobzeral okolo. „Kurva, kde je čašníčka?“ Vytiahol si cigaretu, vyšmykla sa a padla mu pod nohy. Zanadával si a kľakol si pod stôl.

„Dáte si ešte voľačo?“

S pod stola dvihol ruku, ukázal ukazovákom a prostredníkom V:„Dve pivá!“

Sadol si na stoličku, pripáli si a vyfukujúc dym sa jej spýtal: „Čo sa to s tebou porobilo?“

„Nič! Len nám to nefunguje.“

„Pičovina! Bola si desať dní... Desať na dovolnke aj so svojími pičami, teda
kamarátkami

„-oni s tým nič nemajú. Posledné dni som s nimi ani nebola.“

„Lebo si bola s ním, čo?“

Čašníčka im doniesla pivá, zobrala prázdne fľašky a šla na vedľajší stôl.
Leonidás si všimol, že pri bare stojí nejaký vegelovaný pičiak a zazerá po ňom.
Pozrel sa na ňu a vtedy mu to preblyslo hlavou. Uvedomil si, že sa s ním pokúšala rozísť už aj predtým. Len nemohla nájsť poriadnu zámienku. Snažila ho podozrievať z nevery, ale nevyšlo jej to.

„Nie.“

„Klameš! Bola s ním! Od vtedy, odkedy si začala ignorovať moje správy a telefonáty.“

„Prosím ťa, upokoj sa!“

Chlapík pri bare sa kráčal smerom k nim a zastavil pri ich stole.

„Máš s ním problém?“ pozrel sa na Veroniku a palcom ukázal na Leonidása

„Nie, je to v pohode, len-“

„To je on?“

„Mladý, upokoj sa, lebo ťa ja upokojím, ale proti tvojej vôli, dobre?“

„Kokot, kto ti ju mladý? Chyť sa ma a tvoja rodina bude chodiť na Pohodu
zadarmo, ako doprovod k ZŤPákovi. No čo,vytasíme cikule? “

„Dosť!“ zrevala Veronika


Ľudia sa okolo nich začali otáčať a vyťahovať telefóny.

„Leo sadni si a drž hubu!“ zavelila Veronika.

„Ešte raz čosi započujem a pôjdeš do piče! Buď po svojich-“

„Áno, áno, posral som od strachu. Volaj domov, že si možno vyhral lístky na
Pohodu!“

Vygelovaný sa uškrnul a stratil sa v dave.

„Nespoznávam ťa.“

„Ani ja teba.“ Zasmial sa. „Idem na záchod a potom pokračujeme v debate.“ Tackavou chôdzou sa premiestnil cez tanečný parket na záchod. Postavil sa pred pisoár, oprel si hlavu čelom o stenu a premýšľal.

Vrátil sa z toalety a našiel prázdny stôl. Pri pive našiel jej kľúč od spoločného bytu, v ktorom spolu bývali. Vzal ho do rúk, sadol si a premeriaval ho v chabom svetle. Po chvíli ho vyrušila ho čašníčka. „Dáte si ešte voľačo?“

„Zaplatím.“

„Už je zaplatené.“ Ukázala na zasunutý bloček pod popolníkom.

„Tak to je všetko,“ povedal a dopil pivo.

 Pseudoblog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  1. 10. 2015 17:17
zivot je velky scenarista
Napíš svoj komentár