„Mám nápad. Nie je síce môj, ale na Slovensku budeme medzi prvými,“ povedal chalan so samurajským copom svojmu bradatému kamarátovi. „Mám tu tiket. Dám si slepecké brýle a palicu a pojdeme na to. Budem sa pýtať okoloidúcich, či ten tiket je výherný a dám im aj čísla, ktoré budú akože výherné. A máme to.“

„Veď jeden pako z Ameriky to už urobil.“

„Tak dve paká zo Slovenska to po ňom zopakujú. Aj tak piču vyhráme, tak aspoň natočíme video a na tom zarobíme.“

„Zober kameru a pôjdeme,“ samuraj stíchol. „Kam by sme šli?“

„Jedine do nákupných centier. Alebo poďme najprv na námestie a večer pôjdeme do nákupného centra.“

„Dobre. Ideme na to.“







Zase hovno vyhrala.

Vždy si vravela, že je posledný krát, ale... Ale človek nikdy nevie, vravela si. Jej chuť sa vysrať na svojho slepého tatka, ktorý ju celý život týral, zo dňa na deň rástala.

Myšlienky, ktoré venovala svojmu otcovi, jej zvýšili tlak a tvárila sa nasrano. To bolo jednine na čo sa zmohla. Byť nasraná na tatka a aj na tu piču v telke, ktorá vyhlasuje tie čísla, ktoré boli vyžrebované toho a toho pojebaného dňa.







Miro stál a čakal.

Hľadal správny objekt.

Vdiaľke uvidel, to čo potreboval. Žena, okolo štyridsiatky, ovešaná taškami a nasraná.

Nahraný material, ktorý zatial mali stál za hovno, ale Miro vravel, že keď tak, dajú tam dojimavú hudbu, nejaké tie citáty o ľudskosti, a podobných hovadinách.

Hra sa začína.

„Prosím Vás, mohli by ste mi prečítať tie čísla?“

Zastavila sa, položila si tašky vedľa seba a zobrala mu tiket z ruky a pozerala mu do očí. Všimla si že a uhol jej pohľadu.

„To má byť vtip?“

„Nie, nie vôbec. Len chcem vedieť, či som niečo vyhral.“

Pozrela sa na čísla. Pozrela sa na svoj nákup. Z tašky jej trčal pór. Jedine ten môže požiť ako zbraň.

„Tie čísla?“

Usmiala sa a začala si vymýšľať čísla „ Päť, jedenásť, dvadsaťdva a-“

„-to nie sú-“

Zohla sa pre pór a jedním švohom ho tresla pórom po hlave. Tašky oprené o jej nohy padli a nákup sa rozkotúľal.

Miro bol chvíľku šokovaný a potom sa smial: „Brácho, Mišo videl si to? Toto bude tak desať mega pozrení. Si tam? Dúfam, že to máš natočené.“

Nesnažil sa ju dobehnúť, iba jej smerom zakričal. „Ten tiket nie je výherný!“

Za nim sa ozval Mišo: „Ale je.“

Otočil sa a Mišo pred ním držal mobil, na ktorom svietila stránka tiposu a vyžrebované čísla.




Sbskár v diaľke sa čudoval, prečo si slepec láme vlastnú palicu. 

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  23. 10. 2016 22:18
Karma je sviňa.
Napíš svoj komentár