Po uliciach tmavých temnôt,
neviem sa hnúť, ani premôcť.
Nikto mi neporadí, iba podlo zradí,
nespomínam na časy keď sme boli mladí.
Všetko som stratila, nikdy sa to nevráti,
temnota ma obklopuje, osud svoj už nezvráti
moja dávna láska k tebe mladý môj mladý,
navždy sa stratila a navždy ostaneme starí.
Nechce tvoje srdce podlé, temné,
vrátiť ešte tie časy krásne,
neverím, nie , neverím že si zabudol,
no týmto si ma dýkou prebodol.
Krváca moje srdce ranené pre teba,
prajem si aby si spadol z neba.
Z neba vysokého a tak čistého,
vpustili doň človeka podlého.
Nie, ty nie si človek, ty si netvor,
nikomu! Nikomu už svoje srdce neotvor,
nezažeň ďalšiu dušu čistú do smútku,
budeš navždy ľutovať deň svojho skutku.
Noo a ďalšia moja básnička....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár