Chlípem tu kávu z obrovskej šálky, zababušená v deke. Som tu, ďaleko od teba. Rozdeľuje nás polovica vesmíru, polovica bytia samotného. Nerada ťa púšťam preč a ešte horšie je, keď aj ja sa musím vytratiť z našej láskavej bubliny.
Si tam, ja tu. Tak nekonečne vzdialení, tak nekonečne zaľúbení.
Chýbaš mi, neskutočne. Sužujem sa myšlienkami, zlými, nechceš vedieť. Nerada by som sa ti zmienila o mojich predstavách.
Bojím sa o teba.
Niekedy sa naozaj ľakám, že ma raz necháš samú, že sa raz naše cesty rozídu, že raz... že raz toto krásne univerzum pominie. A nebude viac. Pretože aj hviezdy raz vyhasnú.
Rada by som verila, že naša láska je výnimka, ktorá potvrdzuje toto pravidlo. Rada by som verila, že toto je až za hrob. Že toto je tá láska, ktorá aj smrť prežije, ktorá naozaj nehrdzavie...
Ale som žena, dievča, mladá dáma, ktorá má pochybnosti. Ktorá, ako si raz povedal, nemá toľko sebadôvery, aby nepochybovala sama o sebe aj v niečom, v čom pred desiatimi minútami verila.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
mayo911
11. 12.decembra 2012 22:50
držím palce
2
Aj ja vám držím palce, Romča, hlavne to nevzdávajte. Bojujte za to, aby ste boli spolu, ostatné je pasé
3
Ty si ako tá jedlička, čo sa nikdy nevedela tešiť zo života a napokon skončila na smetisku.
Napíš svoj komentár