Zrazu som už počul budík a nemal som nato vstať z mojej postele, tak som si ho presunul o ďalších 9min No skoro som umrel, potom som už musel vstať, tak som vykročil „ľavou“ nohou do nového dňa. Zapol som si rádio, kde Dodo a Noro riešili koncert Petra Nagya Šiel som do kuchyne a mal som prichystané raňajky, chleba s maslom a šunkou. Potom som si spravil kávu, no skôr také dačo v 3in1 Zbožňujem ten nápoj!!
Zuby, tvár a šup do riflí, trička a vybral som sa na buss. jasné, že vďaka snehovej kalamite v podobe 5cm snehu, všetko meškalo, namiesto 7,35 prišiel buss o 7,50. Romankovi odmrzli nohy aj keď mal zimné topánky, v buse na mňa kvapkala roztopený sneh, no trapas!! vedľa mňa sedela Nikol, potom sme sa presunuli o 1 miesto dopredu. Namiesto toho aby sme utekali o život do školy, sme vystúpili s Nikol o 1 zastávku v predšie, mne to bolo nič platné, do školy sme prišli na 8,28 a jasné, profka tiež meškala a prišla o 8,24. No na nervy!! Všetci navôkol na mňa pôsobili prispato a ospalo. Vďaka tejto atmosfére som aj ja spal. Na 6-7hodine, čo je matika, sme všetci už boli vo fyzicko-psychickom vyčerpaní Dokonca profke sa podarila veta: „Aspoň jedným okom počúvajte!“ No tým nás zabila.. Ďalej ma zabila Džabika, ktorá perlila ako o život:
profka: ktoré z týchto troch sa môže zlúčiť do jedného?“
Džabina: „No prvé a štvrté!“
profka: „No to určite, keď sú tu len tri“
Potom Džabina bola pri tabuli a nevedela príklad:
profka: „Džabina, čo tam dáme ??“
Džabina: „No smernicu a vzorec“
zadná lavica: „Dátum!“
profka:
Džabina: Nechápala..
No asi ani vy nechápete, čo ?
Ťažký deň to dnes, ale pôjdem pekne do fotelečky pozerať TV a „zomrieť“
pekný deň všetkým
Je to možné?
Komentuj
8 komentov k blogu
1
rimanka
23. 2.febuára 2009 20:06
aj napriek všetkému,celkom úsmevný deň
2
ten pohľad na padajúci sneh musel stáť za to .
no a v škole si mal aspoň srandu
no a v škole si mal aspoň srandu
4
nevydalo Ketrin nepochopila teda tie výroky
inak sa mi blog páčil
inak sa mi blog páčil
6
Napíš svoj komentár