To je ako keď nepočujete vety.
Slová sa splývajú a vlievajú.
Niekam do ďaleka sa strácajú.
Spod nôh sa zem vykráda.
Do pozadia sa tlmený zvuk dostáva.
V tom z rúk vám perie vyrastá.
V lastovičích letoch sa zmieta.
Zmieta sa celá celučičká.
Je to vtedy keď v oknách kvety zlatom žiaria.
Vtedy keď sladký dusivý dážď v lete utícha.
Vtedy keď tráva cez vlasy prerastá.
Vždy vtedy keď oči otvorené hľadia ďalej než je možné,
ďalej než rieky tečú, ďalej než smiechy doznievajú.
To je ako keď človek vidí veci skutočne neskutočné a predsa neskutočne skutočné.
To je ako keď rýchlo žmurkáte.
To je ako keď ľúbite.
Viete?
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sheily
9. 3.marca 2013 23:21
Viem krásne
2
Myslím, že myšlienka v tomto prípade trochu prevýšila schopnosti.
Napíš svoj komentár