Zrak, sluch a reč

Už je to týždeň čo si preč
od smútku náhle strácam reč

Posledný pohľad za tvojím vlakom
po prázdnych koľajniciach blúdim zrakom

V diaľke začujem vzdialený zvuk
stráca sa, opúšťa ma sluch

Vykročím na cestu domov
spoločnosť mi robí iba aleja stromov

Na pár dní srdce prestáva biť
pokým nepríde nádej, do tvojich rúk sa znova skryť

 Vyznanie

0 0 0 0 1

Komentuj

4 komenty k blogu