Vzdialení a predsa blízko

...jedna cesta
...jedna duša
...jeden smäd

Tak ďaleko a predsa tak blízko.
Vzdialení fyzicky ale nijak inak.
Nevidím ťa, ale viem, že si..
Poznáš ten pocit?

Pocit, kedy túžiš byť v objatí ale nejde to. Deň, ktorý ti ubieha pomaly ako stekajúca slza.
Chvíľa, v ktorej každá sekunda znamená nádych a výdych venovaný len jednej osobe.
Večer v perinách, kedy posledné myšlienky dňa zaplavia spomienky alebo predstavy.
Sny, ktoré prichádzajú zľahka ako na krídlach vážky.

Jemné tóny piesne
Vyjadrujú celkom presne
To čo srdce skrýva
Už to tak raz býva

Ráno preplnené smädom po bozku, úsmeve a teplých dlaniach. Tvojich dlaniach.
Delila nás diaľka, no ja viem, že si bol stále pri mne. Bolo to len pár dní..
Cítila som ťa v ozvenách môjho búšiaceho srdca. Vnímala som silu tvojich slov a tvojho pohľadu. Teplo tvojho úsmevu. To všetko som si zabalila do kufra so sebou. Do kufra môjho srdca a mojej hlavy.

Nekonečné hodiny
Neboli však prázdne
Roztopili sa ako kôpka zmrzliny
Kde si? Kde to viazne?

Toto všetko zajtra už skončí.. Prídem si ťa „vyzdvihnúť“.
Nie, všetko neskončí. Zrušíme len diaľku.
Všetko ostatné si v sebe ponechám.

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu