Voda menom Láska

Prázdne koryto rieky začala postupne napĺňať voda. Svieža, priezračná, očistná.
Najprv tiekla nevtieravo slabým prúdom. Ubiehajúcimi dňami naberala na odvahe a vlievala sa stále viac a viac.
Vlievala sa mi do žíl, kolovala celým mojím telom. Vytvorila si v ňom celú riečnu sieť a každý deň tečie inými uličkami. Podľa chute a nálady.
Raz tečie okolo môjho žalúdka, čím spôsobuje jeho jemné chvenie. Inokedy zablúdi k môjmu
srdcu a búši doň neúnavne až kým nebije ako o život.
Stáva sa, že občas vytekala z tela von. Cez slzné kanáliky. To sa deje vtedy, keď krúži
okolo žalúdka a búši do srdca. Vyviera v podobe teplých sĺz naplnených láskou.
Koluje mnou voda menom Láska.

Bezsenné noci kamsi zmizli. Ani som si nestihla uvedomiť kedy a kam.
Udialo sa to rýchlo a nečakane. Dnes už mám sny plné farieb a tepla.
Nepotrebujem vedieť o čom v noci snívam. Cítim to aj bez obrazu a zvuku.
Pretože všetko čo sa okolo mňa deje je jeden veľký pestrý sen, v ktorý verím.

Moja dlaň už nemusí hľadať úkryt. Má sa kam skryť.
Spolu s tvojou tvoria dokonalé puzzle.
Len oni poznajú jemné šteklenie v končekoch prstov a teplo, ktoré z nich sála.
Vedia sa dorozumieť bez slov, dotykom. Je to kúzlo, ktoré patrí iba im.
Vedia kedy darovať stisk a kedy zľahka uvoľniť. Je to len ich príbeh.
Ja som ho počula :

Vo vetre sa prehýbaš
jak vysoké topoli
V búrke kráčaš sám
bosý stúpaš do smoly

Tak skús uniknúť
ukry sa v niečích dlaniach
V tých nežných ľudských zbraniach
Nechaj ich do seba preniknúť

Ja som to skúsila a som ukrytá v tvojich dlaniach.

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu