Vcíťte sa do tohto len na moment, prosím nepretvárajte si to podľa seba, možno neradi beháte, alebo sa radi maľujete... na tom teraz nezáleží...len na jeden jediný moment, si predstavte, že je to takto... totiž takto chutí sloboda...
Teraz sa prenesme do reality... nič príjemné, prichystajte si na to bunky odporu...
Ste doma, rodinná udalosť... slávia sa VAŠE narodeniny. Samozrejme sa zídu vaši dvojtvarí príbuzní, ktorých neznášate... Rodičia do vás hustia, treba byť milý, slušne oblečený, nikoho neurážať... jednoducho: "Netvár sa ako ty, ale ako to najkúzelnejšie decko z telenoviel, ktoré babka čumí a osprostieva od toho!"
Určite to poznáte, ak nie z domu, tak v škole, či v práci... lieta očakávania za očakávaním... Život nie je takto ľahký... Šťastný môžeme byť len vtedy, keď sme k sebe úprimný a prijmeme aj naše čudné vrtochy,... a proste sme samy sebou... Ale ako môžeme byť samy sebou, keď za prežitie musíme obetovať vlastnú tvár?
Najsmutnejšie na tom je, že ľudia si už natoľko zvykli na pretvárku, že keď sa objaví jedinec, ktorý je naozaj úprimný... vysmievajú sa mu, pričom mu len ticho v srdci závidia... A vraj je depresia dnes evolučným ochorením!!! A prečo by aj nebola?! Veď technikou vzrástla možnosť komunikácie, možnosť vplyvu, možnosť tých prekliatych očakávaní!! Nie som debil, že by som chcela žiť v minulosti... to by nebol život bez popcornu a laptopu!!
Ja len... prečo potom každý hlása demokraciu, slobodu rozhodovať sa, keď je to len maska... proste: "Máš na výber, buď budeš ako mi alebo sa pridáš k lúzrom". Pričom ani jeden z týchto ľudí nebude tým, kým naozaj je... Tí čo budú tí "in", sa budú pretvarovať pre vyššie postavených debilov, a tí čo budú tí "lúzri" sa s pokorou zaškatuľkujú a stratia sebavedomie...
Čo nám prinieslo 21.storočie? Očakávania... A čo zaniklo? Sloboda...
Dá sa tomu vyhnúť? Dá sa tomu vzdorovať? Je niekto schopný vzoprieť sa spoločnosti a jednoducho nasledovať to, čo naozaj cíti? Je niekto, kto sa rozhodne byť radšej hnusný a tým odoženie tých, ktorých by mohol získať len pretvárkou? Je niekto schopný byť radšej sám, ale slobodný, než byť s niekým, kto miluje len jeho nepravé ja?
Vzbudil vo vás text vzburu? Chcete sa tomu postaviť? Nenechajte sa vysmiať!!! Čo by ste spravili?! Sadneme si pred telku, dobre sa nažereme a nič nebudeme robiť?! Toto predsa nie je sloboda... len si porovnajte tie pocity: sedenie pri telke a beh v prírode...
Cítite ten rozdiel? Keď ste bežali v prírode, vaša myseľ bola voľná... vy ste boli voľný a konali ste podľa toho čo ste cítili... robili ste niečo... Pričom pri telke sa vaša myseľ spúta... len z nechuti začnete robiť veci, ktoré samy ani nechcete... v hĺbke pociťujete odpor... Ale čo iné by ste potom mali robiť?
Viete, 21. storočie už zabilo, o čo naši predkovia v každom historickom filme bojujú... našu slobodu. S fintami a slovnými hračkami sa nás snažia presvedčiť, že to tak nie je... uznávam, tieto doby sú lepšie ako v minulosti, ale ľudia stratili svoj jediný a dávny cieľ, lebo si myslia, že pohodlie je vlastne sloboda.
Už viete čo je rozdiel medzi bežaním v lese, podliehaním očakávaní a pozeraním telky. Čo by ste si z tohoto najradšej vybrali?
Ja som za beh v lese.... Viem, že to bude ako boj s veternými mlynmi, ale naše predstavy sa môžu raz stať skutočnosťou. Možno sa to stane len v mojich predstavách. Ale verím, že je lepšie nasledovať vlastné predstavy podľa seba a sám, ako nasledovať predstavy niekoho iného, ktorý miluje len našu pretvárku a nie nás samých...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tiana
4. 7.júla 2010 23:18
pekné
Napíš svoj komentár