?

Dnes tiež ako včera
Veštím zo spálených dlaní
Z rýh po láske a tiaží
Čo bude.
Je to
útecha-
pred
pestrými farbami snov v pamäti
pred
kožami človeka, ktoré nepadnú ti

niekto strhol šípky smerov-
polámané ukazováky

kde ísť v svete plnom tvojich svetov
-do zbláznenia


Až biele súmraky plnia naše mysle farbami bytia
lepia sa spolu s krídlami múch do pavučín večnosti
majú -ale vycicané vnútra

nové rána ma lámu v štyroch uhloch
keď musím ísť ďalej, odvtedy-




"Povedzte, nie je všetko iba v previdení zacláňajúcej hranice?" LN

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu