ak počuješ niekde v diaľke
môj plač
bezvýznamný
odíď a nechaj ho vo mne znieť
neviem sa len vyrovnať s tým
že to nevrátim späť

skrytá pod oblakmi
čakám znamenie
či za niečo stálo
na mojej duši
neustále ranenie

skrytá pred svetlom
skrytá pred ľuďmi
havran medzi holubmi
s popletenou hlavou
bez myšlienky

na lúke zbieram lienky
ticho závidím
že vedia sa tešiť zo svetla
že majú tak krátky život
a nestihnú
upadnúť do pekla
pekla rozumu

skaly bez duše
či predsa cítia
to my nevieme
no vo mne všetka bolesť puká
ako múrov starých kamene

 Blog
Komentuj

7 komentov k blogu

1 
fotka
layla20  19. 10. 2011 17:52
krásne
2 
fotka
purpledrug666  19. 10. 2011 17:53
@layla20 Ďakujem
3 
fotka
hippiechick  22. 10. 2011 07:54
"upadnúť do pekla

pekla rozumu" - Super myšlienka.
4 
fotka
purpledrug666  22. 10. 2011 11:53
@hippiechick vďaka
5 
fotka
sentaro  22. 10. 2011 15:52
Mňa už nenapadá, ako ti chváliť básne, ale nejak sa vynájdem..

Opäť si mi podvihla náladu
6 
fotka
purpledrug666  22. 10. 2011 16:00
@senrato a ja už neviem ako ti ďakovať, vždy ma poteší tvoja pochvala a som rada
7 
fotka
sentaro  22. 10. 2011 16:28
mne už ďakovať nemusíš
Napíš svoj komentár