tenký hlások víl
trblietavé kamienky
do zeme sa vryl
privysoko

žblnkot čírej vody
studenej jak ľad
uteší môj smäd
nekonečný kamarát

na hladine v slzách
dívajúc sa zďaleka
malá tichá šedá noc
potichu si narieka

hľadajúc si priateľa
jediné
len to chcela

zasiahli ju lúče slnka
poslednýkrát
slza umiera

 Blog
Komentuj
1 
 fotka
depropex  13. 12. 2010 21:20
ten posledný verš by som zmenil a bolo by to dokonalé
Napíš svoj komentár