z tepla
prídu po nás
rovno z pekla
tranie žíl
to si prežil
no či ďalej
vládzeš utekať
spamätaj sa
prestaň nariekať!
top ma v sne a
všetko zhasne
zamdliem
ako bábika
studený pot
strach a bolesť
zrazu uniká
triaška, teplo
hluk a ticho
striedajúce sa
keď ranené telo
bezmocne klesá
bojí sa
no ešte viac teraz
zľakne sa
v myšienkach horí
nevie
ktorým smerom pobrať sa
cíti vinu, ľútosť, neutrál
podraz však ovládne
zmysly omamné
hnev a zovretie pästí
a v hlave neskutočne treští
bodá ťa
núti
pomstiť sa
a neskôr to ľutovať
no nikdy
nikdy s tým neprestať
kým nezistíš
ako sám seba potrestať
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sentaro
1. 10.októbra 2011 11:18
Opäť jedna z mnoha krásnych básní, ktoré som si s radosťou prečítal
Napíš svoj komentár