Nepobozkaná 10. diel

Nevedela som čo na to povedať. Úprimne. Sedela som tam ako taká trúba. Pozerala som sa na jeho siluetu s otvorenými ústami...
- Timea.. Timka povedz niečo .. - ani neviem popísať ten jeho hlas.
- Ja neviem, čo mám povedať... Prečo si sa mi v meste zdal, že obletuješ dievky jedna radosť? - neviem, musela som sa spýtať..
- Vieš, ja tak pôsobím, ale proste čakám na tú pravú. Nestojím o vzťah, ktorý bude len o sexe a o tom aby sa baby predbiehali ktorá ma zrieši..





Teraz som fakt stratila slová. André, ktorého poznám deň je ako ja. Má rozum teda aspoň si myslím, že má.



- Prepáč André, ale ja fakt už nemám síl sa o tom teraz rozprávať. Prečo si s tým začal? Prečo si mi to povedal ?
-Aj.. aj ty si sa mi zdôverila.. - zasvietil lampu a pobral sa ku mne. Automaticky som sa posunula, zdvihla perinu a objala som ho.






Bolo to prvé priateľské gesto medzi nami. Teda medzi mnou a chalanom. Ak nerátam tie moje tance " ala " zvádzam ťa ale nechcem ťa " .
Pozeral sa na mňa. Bolo to za tento deň druhý krát.





- Bože! Prečo stelesňuješ všetko čo sa mi páči Timka ? -
- Prečo som nepobozkaná? - zvláštne sa na mňa pozrel a chcel ma pobozkať. Mal to byť náš, môj a jeho prvý bozk.
- Nie, André prestaň. Ja nemôžem. Teda môžem, ale nechcem.




Timea spamätaj sa ! Čo to robíš? Veď je to tvoj vysnívaný. Určite je to on. Ale, čo ak nie? V konečnom dôsledku som možno urobila dobre.
Stisol ma tuhšie. Položila som si hlavu na jeho plece a zaspali sme.
Počula som ešte nejaké sladké " dobrú noc " ale nevnímala som to. Spala som s Andrém.
Pod jednou perinou.




- Timea? Zlatko ?! Vstávajte ! Ale tu máte zadýchané, otvorím vám okno . - áno, zobúdzam sa na to, ako mi vysmiata mama behá po izbe. Určite si myslí, že...





.....že sme spolu spali.

 Blog

33 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu