Denník Petra Siváka (niekoľko vybraných záznamov)

22. september 2008

Keď sme dnes boli kupovať žrádlo do Kauflandu, Jaro nás zmotal, aby sme nazreli aj do "lahôdkového kútika". Ja som nemal prachy, ale Rišo si konečne kúpil pečenáče, na ktoré mal jž minule chuť, len vtedy potreboval dojesť, čo mu mama nabalila, takže si ich kúpil až teraz. Ani ich nedojedol, také to bolo hnusné.

26. október 2008

S chalanmi sme sa dohodli, že si u Paľa na intráku zahráme turnaj v NHLku niekedy v blízkej dobe. Už sme sa dohodli, že to nazveme Pečenáč cup na počesť pečenáčov, čo si Rišo kúpil a nikomu nechutili. Bude to asi budúci týždeň.

10. november 2008

Konečne žnem ovocie svojej námahy. Všetok čas, čo som presral hraním NHL, sa mi vyplatil a môžem srať dosýtosti- dnes som totiž vyhral Pečenáč cup a dostal som hlavnú cenu, dvanásťbalenie hajzliaku. Trochu trapas, keď som z tým išiel z intráku na prívát, hlavne preto, že za mnou ešte chalani vykrikovali z okna blbosti a oproti šli ľudia, ale ináč dobrá výhra celkom.

2. máj 2011

Nemal som a nemám moc času na toto, ale aspoň v krátkosti - predvčerom bola svadba, všetko vyšlo riadne dobre a tešíme sa. Nie som dáko na svadobné šaty, ale Klára v nich vyzerala naozaj riadne dobre.

9. jún 2016

Neuveriteľné. Mama dnes doniesla krabicu so starými hračkami a knihami, že môžeme pre Alicu niečo povyberať z toho. Našiel som tam Záhadu zeleného strašidla! Tlak. 

10. jún 2016

Je štvrť na dve ráno, už som spal, ale zobudil som sa na bolesť brucha a bolo mi treba srať, tak som šiel. Cestou cez obývačku som zbadal tých Troch pátračov, tak som si ich zobral, že kým si preseriem, tak si z nostalgie prečítam kúsok. Ako som to otvoril, zbadal som tam pečiatku mestskej knižnice...

Ja som to nevrátil, kokos... A to som akurát rozmýšľal v poslednej dobe nad tým, že pôjdem znovu do knižnice, zaplatím členské a budem čítavať. Čo urobiť teraz?

23. október 2016

Na pešej som stretol starú knihovníčku. Myslím, že si ma nemôže pamätať, ale aj tak mi bolo riadne na riť, keď sa nám stretli pohľady. Možno som len paranoidný, ale odprisahal by som, že mala pri pohľade na mňa v očiach výčiťku. 

28. február 2017

Dnes som zavolal do roboty, že som chorý a zajtra neprídem. V skutočnosti som fyzicky v poriadku, ale v rádiu vraveli o tom, že zajtra začína mesiac knihy a mňa zaplavila taká úzkosť, že som nemohol ani jesť. 

17. marec 2017

Je to čoraz horšie. Klára si tiež všimla, že mi čosi je, už to musí tušiť dávno. Rada by pomohla, ale akurát čo ma sere ustavičnými otázkami. Ako by som jej mohol povedať pravdu? Vylúčené.

1. marec 2018

Možno by som mohol ísť k psychológovi alebo kňazovi, alebo aspoň založiť fórum na internete alebo napísať blog... Najlepšie na nejakej stránke, ktorá už len dožíva...kolegovia spomínali nejaký Birz alebo ako...neviem už názov presne, ale súvisí to nejako aj s varecha.sk, takže nájsť by som to asi vedel, keby tak. Lenže chcem? Resp. dokážem? Mám pocit, že som na to celkom sám a že mi už prepína, ak mi už dávno nepreplo. 

10. október 2018

Alica začala vyvláčať knižky a listovať v nich, ale nie tie, čo mala detské, ale proste také bez obrázkov... dnes vytiahla tú... a keď som jej ju chcel zobrať a schovať, začala strašne nariekať. Prišla Klára a zase vyzvedala. Nemohol som dopustiť, aby začala tušiť, že to nejako súvisí s Tromi pátračmi... Zase som ju musel klamať. Nenávidím sa za to.

5. november 2018

Zajtra to skoncujem. Bude to tak lepšie pre všetkých. A tú skurvenú knižku vezmem so sebou. Neverím, že by mi Mountfield pomohli. Však ani kosačku nám nechceli vyreklamovať.

Denník podustvy severnej 

Slnečný deň v novembri

Kokos, hustota akože, toto je perfektné počasie. Rýbari už sa sem neserú, majú zákaz, sú mrchy tie pstruhy, ale toto im musím uznať, že jeseň je vďaka nim super. 

Sychravý deň v novembri

Kokos, hustota akože, začalo pršať, trochu na prd vidíme, ale zato črviaky a také dosť ide. Tak som sa nažral, že keby bol trochu silnejší prúd, tak by ma stiahlo až do priehrady voľade, hahaaaaaa.

Po 3. stupni povodňových výstrah (asi už december)

Zase prestalo pršať a vyčistila sa aj voda akomak.

Veterný deň v decembri

Kokos, no tak toto je už moc, to mi ani nikto neuverí toto. Ako si tu tak plávem, nie? Tak zrazu len čľup, a vedľa mňa Traja pátrači priamo do vody. Som počul o tom filme Jupiter Ascending, ale toto bolo že Jupiter Descending, skoro mi zavalitý pátrač pristál na hlave, hahaaaa. No nič, ale akože rád som, lebo Zelené strašidlo som akurát ešte nečítal. Skoval som ho do koreňov, aby mi neušlo. Lenže to bolo hovno ešte! Minútu nato, som myslel kokos, že nejaký magor loví výbušninami! Taká šupa...a keď som došiel kuknúť, tak proste chlapík s voľákym závažím na nohe išiel ku dnu. Ja tvrdím, že to bolo naschvál, ale pribrzdený Jaro tvrdí, že to nebolo naschvál, lebo že vraj "plotice chodia naschvál a to je vždy pusou dole, nie hore". Asi si neuvedomil, že ja o tom viem tiež svoje, ale tak nebudem sa hádať s debilom.

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  1. 5. 2019 18:36
Čtjb toto bolo riadne dobré!
Napíš svoj komentár