a ja neviem zachytiť ju.
Dievča leží na kvete,
vyhnal by si ju?
Spučila kvietok malý,
krivdy prírode sa stali,
no čo už, sama kvetom ale je.
Preskúmať s ňou aleje
za ruky sa držiac,
ó a nad hlavou mesiac,
to by bolo výborné.
Tvoje slová pokorné
z úst vychodia chvejúcich
a trasúci sa dych
vypúšťa pomaly slová.
Úsmev dievčí plachosť schová
a ty sa cítiš meter nad zemou.
Toto zažiť možno iba so ženou.
S takou, ktorá život oživí,
po ktorej túžil si clivý
a ktorú teraz za ruku držíš.
To šťastie snáď nevydržíš!
Včera s kolegom oplzlé reči
a teraz zrazu vieš, že nesvedčí
sa zaľúbenému tak vravieť.
Len plno krásnych viet
budeš mať od´ dnes v mysli
a "ja nebudem už nikdy zlý"
si si zaumienil.
Tak ťa ten okamih zmenil.
Vôňu medu stále cítiš
a keď večer sa utíšiš
a spánku dovolíš prísť konečne,
dúfaš, že kým príde ráno slnečné,
budeš v sne s ňou
prechádzať sa krajinou tou,
v ktorej žijú krásne ženy,
také krásne, milé, že my
musíme im ódy skladať,
aj keď nás dokážu sklamať
a keď srdce niek´dy puká,
že tej jednej krásna ruka
nebude už nikdy tvoja,
žes´ odišiel padlý z boja.
Že budete kamaráti
a že možno sa nevráti.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
2
no a kde je ta veta kde su tie dni, co zmizli? inak zacinas sa spisovatelsky vyvijat. keby si to nepisal tak narychlo, bolo by to hadam aj do nejakej knihy. ale laska ti pomutila hlavu!
Napíš svoj komentár
neviem to okomentovat!
dobryyyy