Ak raz opustím ľudí, ktorí ma majú aspoň trocha radi, tak to bude práve preto, lebo si myslia, že som niekto iní...
Vyzdvihujú vlastnosti, ktoré vlastne nemám...
Skrývam sa pod maskou človeka a pritom som blázon.. spoločnosť však neakceptuje bláznov... A ja som túžila po láske a uznaní...
Som až príliš dobrá herečka...
Mám právo ohodiť masku a ukazať sa svetu?
Nexcem byť sama...
Záchod
Komentuj
8 komentov k blogu
1
otherside
10. 1.januára 2009 14:57
Zaujímavé, niečo na tom bude...
2
tiež sa s tým trochu stotožnujem, a Camus všeobecne je moj oblúbenec.
4
taký blog dať ako záchod, ja by som vymyslela kolonku, že blog pravda
drím, camus u teba, u mňa dosty... čo z toho vyplýva? že teda ja mám síce masky, ale som malý veľký socio a rada skúmam ľudí nemôžem ich opustiť, urobila by som veľké plus pre nich:/ v niektorých prípadoch rozhodne...
drím, camus u teba, u mňa dosty... čo z toho vyplýva? že teda ja mám síce masky, ale som malý veľký socio a rada skúmam ľudí nemôžem ich opustiť, urobila by som veľké plus pre nich:/ v niektorých prípadoch rozhodne...
5
zlato, ked niekto vyzdvihuje nejake tvoje vlastnosti mala by si ich v sebe najst a nie druheho zastavit vetou "nevies co hovoris".
spolocnost neakceptuje blaznov. blazni sa vsak akceptuju medzi sebou. ba priam vyhladavaju pre pocit, ze su "medzi svojimi"
spolocnost neakceptuje blaznov. blazni sa vsak akceptuju medzi sebou. ba priam vyhladavaju pre pocit, ze su "medzi svojimi"
6
Hmm, neviem, ci to bude suvisiet, ale..
Vcera som mala taky dost cierny den a vsetko sa mi zdalo natolko neodvratne v keli a stratene, ze som zacala viest dost pochmurne uvahy, ktorych hlavnym predmetom som bola ja a moje vztahmi s ludmi. Nemam takych priatelov, ako mas ty, a teda v tomto to nemozem posudit, ale tiez som uvazovala, ze sa na to proste vykaslem a stiahnem sa od ludi. Ja to vnimam takto: vzdy, ked sa zoznamim s nejakym novym clovekom, mam pocit, ze sa mu nesmiem ukazat taka, ako naozaj som, pretoze by to neuniesol a utiekol, a tak sa tiez nejak podvedome skryvam za masku. A potom mam vycitky, ze som obycajna klamarka, a verim, ze si nezasluzim nikoho naklonnost, pretoze by bola zalozena na tej klamlivej predstave, ktoru som sa tak sikovne naucila v inych vyvolavat... A potom som prisla k tomu, ze vlastne sama netusim, aka som vovnutri.
Vcera som mala taky dost cierny den a vsetko sa mi zdalo natolko neodvratne v keli a stratene, ze som zacala viest dost pochmurne uvahy, ktorych hlavnym predmetom som bola ja a moje vztahmi s ludmi. Nemam takych priatelov, ako mas ty, a teda v tomto to nemozem posudit, ale tiez som uvazovala, ze sa na to proste vykaslem a stiahnem sa od ludi. Ja to vnimam takto: vzdy, ked sa zoznamim s nejakym novym clovekom, mam pocit, ze sa mu nesmiem ukazat taka, ako naozaj som, pretoze by to neuniesol a utiekol, a tak sa tiez nejak podvedome skryvam za masku. A potom mam vycitky, ze som obycajna klamarka, a verim, ze si nezasluzim nikoho naklonnost, pretoze by bola zalozena na tej klamlivej predstave, ktoru som sa tak sikovne naucila v inych vyvolavat... A potom som prisla k tomu, ze vlastne sama netusim, aka som vovnutri.
8
Všetko veľmi zaujímavé. Osobne ma najviac zaujal ten druhý. Tiež sa v ňom vidím
Napíš svoj komentár