Post v rodine - samostatne fungujúca jednotka. Aj to mi povedali. Plus zas sa ma pýtali.. teda podotkli.. že si všimli.. že na tých pohreboch neplačem. Počulo to pár ľudí okolo. Pripadala som si...
Na jednu stranu som taká vždy chcela byť. Samostatná, nezávislá - dve slová ktoré ma držia, na ktoré som hrdá.
V podstate.. toto všetko mám.. v krvi. Vlastnosti z otcovej strany rodiny.. aj keď predsa len zjemnené mamou. Hrdosť a vodcovstvo, sila a rozum, zásadovosť a motivácia - to je krv. Na druhej strane tak zraniteľná a s tak vysoko postaveným hradom. Pár tajomstvami ukrytými v základoch. Ukrývam rany, potupy a nemienim ich ukázať svetu.
Neznášam to. Ked mi povie že taká som. Že ak aj nie úplne, príde to. Že som .. toho čistá krv. Neznášam to a zároveň som na to hrdá. Nechcem to a predsa len viem že ma to čaká. Len dúfam ma to nikdy uplne nepohltí. Nech nie som absolútny sadista a opovrhovateľ. Nech pýcha nepredchádza pád.
Som aká som. Vždy som takou byť chcela. Len je zložité pre mňa ako ženu počuť že som tvrdá. Niečo čo k ženskosti nepatrí. Jemnosť a mäkkosť k žene patrí. A predstavte si v tom tú tvrdosť.
Som tvrdá? Povedzte prosím jednoznačne! Alebo byť ženskejšou? Možno to pre istotu neuškodí i tak..
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
na pohrebe najlepšej kamarátky som nedokázala plakať a spolužiak mi povedal, že na to aké sme si boli blízke, to znášam najlepšie z báb v triede