Žena: Zlatko, ale ja som ho nevypla. Ono sa vyplo samo.
Muž: Takže ty si zase nezaplatila účet za elektrinu?
Žena: Ty si o mne myslíš, že som až taká nezodpovedná?! Veď sa pozri aké je vonku počasie. Určite sa niekde porušilo vedenie.
Muž: Veď je to len obyčajná búrka s vetrom. Elektrické stĺpy nie sú z makového kvetu aby popadali pri prvom závane silnejšieho vetra. Priznaj sa jednoducho, že si ten účet nezaplatila aj napriek tomu, že som ti to niekoľko krát prizvukoval.
Žena: Neštvi ma. Ja som to naozaj zaplatila. Ako ti to už mám povedať.
Muž: Ja sa len chcem presvedčiť či si na to nezabudla tak ako minule.
Žena: Nie, nezabudla som. Hneď ako prišiel šek tak som ho išla do banky vyplatiť. Podľa mňa elektrinu vypli kvôli počasiu, alebo kvôli poruche. Veď to je úplne bežné. Nechápem prečo z toho robíš takú vedu.
Muž: No asi preto, že si nevidím do taniera a nemôžem sa preto najesť.
Žena: Načo potrebuješ vidieť do taniera? Do úst si hádam dokážeš trafiť aj po tme.
Muž: Chceš ma úplne vytočiť? Prečo zo mňa robíš idiota? Ty si hádam vieš po slepiačky nakrájať mäso.
Žena: A čo je na tom také ťažké? Nie je až taká strašná tma aby si nevidel ani obrysy.
Muž: Prestaň ma už ďalej rozčuľovať a radšej mi prines sviečky nech sa môžem v pokoji najesť.
Žena: A čo ti mám tú sviečku stvoriť keď nemáme?
Muž: To už v tejto blbej domácnosti nie je ani sviečka? Tak mi prines baterku alebo hocičo čo svieti.
Žena: Okrem mobilu ti asi ničím iným pomôcť nemôžem.
Muž: To si mám svietiť do taniera z telefónom? Sprostejší nápad si už mať ozaj nemohla.
Žena: No tak sa budeš musieť najesť po tme. Je mi to ľúto.
Muž: Už ma aj prešla chuť a je to aj tak studené. Môžeš to odniesť.
Žena: Ty si fakt ako malé decko. Keď nie je po tvojom tak začneš trucovať.
Muž: Ja, že trucujem? Ty nemáš v domácnosti ani základné potreby ako sú sviečky a ja som ten zlý.
Žena: Ja mam odkiaľ vedieť, že vypnú elektrinu zrovna keď budeš jesť.
Muž: A keby si jedla ty?
Žena: Keby som bola hladná tak sa najem aj po tme a nenechám si jedlo vychladnúť tým, že zbytočne rozprávam.
Muž: Už si ťa živo predstavujem ako ješ po tme. Veď ty sa okyckáš aj po svetle. Neviem si predstaviť ako by si vyzerala keby si jedla v totálnej tme.
Žena: Prestaň už vyrývať. Nepočuješ ten hluk z detskej izby?
Muž: No počujem a čo má byť?
Žena: Asi to, že keď má Martin zapnuté rádio tak chyba nebude v dodávke elektriny, ale v tom, že si zrejme dlho nemenil žiarovku v kuchynskom lustri.
Muž: Aha....no.... to máš pravdu....prepáč zlatko...asi máme problém....lebo náhradné žiarovky som nekúpil.
Žena: No ja problém momentálne nemám, no ráno keď budem chcieť pripraviť raňajky tak ho mať budem. Takže dúfam, že okamžite sadneš do auta a pôjdeš tú žiarovku kúpiť.
Muž: Teraz? V tomto počasí ani psa nehodno vyhnať von.
Žena: AK sa dobre pamätám pred chvíľou si hovoril, že je to len bežná búrka. Tak nebuď lenivý a choď, lebo sa tento krát vytočím ja a to nechci vedieť a vidieť ako.
Muž: Áno miláčik už letím. Môžem najprv dojesť?
Žena: Nemôžeš! Aj tak to máš studené kým prídeš domov tak ti to ohrejem ešte raz. Aspoň budeš mať dôvod sa ponáhľať keď ťa bude hnať hlad.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár