Ze sukolie casu okrese nas.
Ja som to vedel.
A predsa sa to stalo zas...
Neda sa chodit po spickach,
ticho kradnut druhym dych.
Jezisko spi stale v jaslickach,
hviezdy placu nad hlavou,
bezmenne kraca smutny mnich.
Ja som to vedel.
Ze pride smutok a strach.
Ja som to vedel.
A predsa premenil v prach.
Ostal mi par prazdnych ruk,
v hrdle strasne tichy krik.
Tichy, ale je v nom stale hluk.
Niekto vrazdi sam seba,
nocou sa nesie nas vzlyk.
Vedel som to.
A predsa netusil.
Vedel si to.
A nic si neskusil.
Vedela to aj ona,
mala krasnu tvar.
Vedela...
A predsa si nevazila lasky dar...
Svet sa bude tocit stale,
v smutnej katafonii slov,
len ja neviem ako dalej,
ked nesmiem byt s nou...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
puffko
22. 8.augusta 2007 16:18
nemam slov...
Napíš svoj komentár