Vždy máme na výber

Dnes som prišla na úžasnú vec, že strach nikdy nezmizne! Duševný rast a strach patria k sebe, presne tak ako k mesiacu patrí tma. Vôľa rásť nám ponúka výber medzi možným nebezpečenstvom a komfortom. Pre mňa táto voľba znamenala studenú sprchu, pretože v niektorých veciach som dosť pohodlná...

Riziko aj pohodlie majú jednú spoločnú zlú vlastnosť... Sú návykové.Ak som raz nazbierala odvahu vystrčiť nos zo svojej „chatrče“, je veľká pravdepodobnosť, že to urobím aj nabudúce. Nie z toho dôvodu, že by som premohla strach, ale preto, že sa s ním učím žiť.
Ale, ak by som ostala vo vnútri a odolala volaniu „dažďa“ ten hlas by sa po čase prestal ozývať a ja by som si zvykla žiť bez toho, že by som zakúsila padajúce kvapky vody.

Ja som vyšla von! A teraz zisťujem, že svet je poriadne búrlivé miesto. Kvapky vody štípu na koži, vietor pováľal všetky stromy a cez tú tmu nič nevidím. Bola chyba opustiť chatrč?
NIE! Tá voda ma predsa očistila z prachu môjho vnútra.

Zlyhaním nie je moknúť na daždi, ale sedieť skrčený v pohodlí chatrče.

 Úvaha

8 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu