Druhy krat je to uz lepsie, ale aj tak sa automaticky skrcim do klbka a dlho sa este donucujem vstat. To preto mam tolko budikov. To preto dobehavam na bus... Este chvilu si polezim nez ma napne a budem musiet navstivit hajzlik. (Moj verny kamarat...) necham to stekat z ust este aj v kupelni, zakaslem si, pretriem si pery a zostatok lahodne prehltnem. Chuti mi... Docupitam spet do izby aby som si nazula papucky a znechutene sla do kuchyne a ten vecny boj ''zas nic nemame jest''. (Vacsina dievcat si vravi ''nemam si co obliect''.) Len ja som tak trochu mimo, a prve na co myslim je jedlo. A vacsinou aj tak sa otocim na pate spet na gauc, zapnem pc a venujem sa nudnym veciam. A cakam... Cakam az mi pride zle, az budem na prahu odpadnutia a doplazim sa znovu do kuchyne aby som nabrala nejaku energiu. Pukance, mandarinky alebo kukuricne vlocky ? Ulozim sa do svojho lehosedu a nepritomne poceram do ziariacej obrazovky. Co je na tom skur. B noveho hmmm... A premyslam ako dobre mi bolo na intraku v chladne noci, kedy som schulena naha v deke uz davno zhulena z vonku, pofajcievala a popijala a premyslala o zivote. Ako mam na to hroznu chut teraz ale nemozem. A mozno mozem, ak sa chcem zabit... A povedzme si popravde ked na to vsetko myslim spomeniem si na teba. Ako sme sa vzadu zhulievali a v kancli sa vyvalili na sedacky, pustili si musique... A milovali sa pokial sme nezaspali na gauci. A kazdy vecer kazdu noc som chcela mat taku. Ale vedela som ze sa nieco dojebe. Chcel si byt nieco viac, panko v obleku a na poslednom obede to bolo vidno. Preto tak prsalo... A potom ked som sa po tej noci este trochu omamena a hrooozne unavena plizila do bytu aby nikto nevedel ze som zrovna prisla. A teraz mam sprosty pocit ze to uz nikdy nezazijem... A aby sme si neklamali, popri tom premyslani masturbujem... No co strasne dlho som nemala sex a uz mi to lezie na mozog. Tak spominam na tu poslednu noc a prsty sa mi preplietaju pod pyzamom. Vyhrniem si tricko aby som videla prsia. A uz len cakam na moment kedy prsty na nohach zaborim do perin aby som sa prehla v chrbte. Nejak podobne ako ked cvicim pri joge... Az odzneje to brnenie a chvenie pokozky, znova pocitim prudku bolest. A premyslam o tom ako ten cas rychlo plynie. Nikdy som si to neuvedomovala viac ako teraz. Nikdy mi neprislo tak luto ze ludia okolo mna len narychlo prechadzaju a nikto sa nepristavi. A mrzi ma to ze nestihnem tolko veci co som chcela. Ze ak nedosiahnem vsetko v najblizsej buducnosti nedosiahnem uz nicoho. Ze si ludia ani nevsimnu ze som tu uz neni. A ak, tak uz bude neskoro. A tak bdiem a premyslam co by mohlo byt ale nebude. Nechcem spat lebo mam strach ze sa uz nezobudim. A ak nahodou zaspim... Mozno dufam ze si budem pametat iba to pekne, aj ked je to blbost... Noc je mlada a krasna a aspon chcem prezit tieto chvile omamena jej krasou, bez zbytocnych reci. Omamena vsetkym cim sa da...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
likjul
1. 11.novembra 2014 10:44
Napíš svoj komentár