človek nemá rád samotu, nemá rád ticho. Bojí sa zostať sám so sebou. Vtedy vyplaví naša myseľ veľa vecí o ktorých by sme radšej pomlčali. Pri ktorých sa tvárime, že sa nikdy nestali. Veľa pocitov naraz v jednej chvíli že by sa človek z toho mohol aj zblázniť. 


Preto sa nevieme zastaviť? Preto sa tak ponáhľame? Aby sme nestihli zistiť kto sme? Stretávame sa s ľudmi aby sme nemali možnosť stretnúť sa sami so sebou? Kam sa tak náhlime? Kam smerujeme? Pred čím to vlastne utekáme?

Je to bludný kruh. Utekáme pred sebou a ženieme sa za šťastím. Ale neuvedomujeme si, že to šťastie je to, pred čím utekáme. Chceme byť vôbec šťastnými? Alebo sa vyžívame v utrpení? Robíme zo seba obete a trpíme za krivdy, ktoré sa stali už dávno ale my v nich žijeme ešte dnes. Trúfneme si vôbec toto opustiť? Trúfneme si čeliť pravde? Ak áno, nájdeme veľké bohatstvo. 

Zastavme sa, spravme si šálku čaju a porozprávajme sa so sebou. Aký som? Aké mám dobré a zlé vlastnosti? Z čoho mám strach? čo už dlho odkladám? čo by som naozaj chcel? Spoznajme samých seba, postavme sa pravde. Nebojme si priznať kto v skutočnosti sme. Máme mnoho chýb ale to je v poriadku. Je to v poriadku...

Dnes ráno som vstávala s východom slnka. Pozorovala som červenú žiaru ako sa pomaly dvíha na obzor a mení sa v žiarivo žltú guľu. Bolo to znamenie. Bolo to znovuzrodenie fénixa. Pochopila som, že tento dar, táto istota ktorú tak potrebujeme nám dáva silu onoho fénixa spáliť všetky krivdy a každé ráno možnosť sa rozhodnúť, akým človekom dnes budem. Aký chcem mať deň. Nechať všetko za sebou a tešiť sa z dneška. Každé ráno je dar života byť lepším a šťastnejším človekom ako som bol včera. Otázka je len či si na to trúfneme. či máme odvahu byť šťastnými.

 Denník
Komentuj

6 komentov k blogu

1 
fotka
eowyyn  11. 9. 2016 20:02
okej bambino
2 
fotka
padlyanjel  11. 9. 2016 20:25
@eowyyn aj ty môžeš byť raz naozaj šťastná
3 
fotka
vreskot000  21. 2. 2017 22:14
vieš človek nemá rád samotu, ale práve v nej nájdeš samu seba, hoc to nie je príjemné... to čo píšeš ty, sčasti aj ja sa často nad tym zamýšľam, keby človek bol pokojný, mal vyrovnaný duševný stav, duchovne by bol na vyššej úrovni, jeho vnútorné trápenie by nemali opodstatnenosť. Keď trpí telo, trpí aj duch a opačne
ak sa ti mám vyznať, mne pomáhajú duchovné reflexie, kde sasnažím Boha objavovať neustále v sebe a tým pomôct druhým. Práve tá pomoc, to odovzdanie sa druhým ma proste napĺňa. čiže duchovné sklbiť s materializmom. ide to...vieš niečo ako, nevieš či poznáš písmo sväté... Pavol v listoch píše... ukáž mi zo svojich skutkov vieru, a ja ti zo svojej viery ukážem skutky. toto mnohým chýba... tá vyrovnanosť...
4 
fotka
padlyanjel  21. 2. 2017 22:46
@vreskot000 ukáž mi zo svojich skutkov vieru, a ja ti zo svojej viery ukážem skutky.... vieš mi podať napr nejaký príklad?
5 
fotka
vreskot000  21. 2. 2017 22:54
samozrejme. ked človek je ochotný čosi spraviť navyše, má ľudský prístup, je pozorný, načúva pozorne a vie vycítiť duševné rozpoloženie toho človeka pri sebe.... dneska sa mi napriklad kolegyna s čimsi zdôverila, celkom som sa s tym stotožnil, tak človek má proste konať.. to je preukazanie svojej viery. Vieru preukážem konkrétnymi činmi. a z tých činov tí druhí usúdia, že ty proste žiješ pre nejaké vyššie ciele, nie pre nejaký pominuteľný márny materializmus, na neake požitkárstvo. isteže aj to je súčasť života, ale potom nastane nejaké prázdno, ktoré má v konečnom dôsledku horší dopad, ako keď človek pomôže komusi hoci bez odozvy. asi tak
6 
fotka
padlyanjel  21. 2. 2017 23:06
@vreskot000 to je empatia

ja to skôr chápem tak, že "konaj dobro, a ja ti ukážem dobro" skrátene... empatia nie je nutne dobrá, neublíži, ale ani nejak bohvieako nepomôže... lepšie ako súhlasiť s človekom je mu oponovať
Napíš svoj komentár