25.7.2014

Čakanie

Niekedy je čakanie na báseň
dlhšie
ako báseň sama
opustenejšie
ako jej podstata
otupné a šedé
čakanie na báseň
na chuť
kým sa dotkne zmyslov
a odznie ako posledný
tón
*

Sen

Hojdala som sa v sieti
a zrazu som snívala žltý
citrónový sen
svieži, letný sen.
Povievajúci ligot sa mihal viečkami
odrážal slnko na hladine
vlny pripomínali diamanty
a nohy nehybne tancovali
v horúcom piesku.
Sníval sa mi žltý sen.
A chutil citrónovo.
**

Listy

V tôni lipových listov
píšem ten svoj.

A v teplom šere
v tlmenom západe slnka
za žalúziami
ďalšie listy píšem dotykmi.
Slza tečúca po líci
ostáva visieť na brade
ako posledná bodka.
Zvlnená kadera vlasov
miesto podpisu.

Veje priaznivý vietor,
list môže ísť.

 Báseň

7 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu