Každý príbeh má svoju mincu, každá minca má dve strany (Prvá strana)

ONA bola dobré dievča. Šťastné dievča z dobrej rodiny, z dobrých pomerov, s dobrými výsledkami v škole, v živote, vlastne vo všetkom, čoho sa dotkla. Milá, pekná, obľúbená. Hviezda mesta, pýcha rodičov.
No šťastie je lenivý zmrd a radšej sa túla po horách. A medzi ľudí vysiela svojho NE(bezpečného) brata.
Presne ten jej v štrnástich zobral všetko. Zabil jej rodičov. Policajti to nazvali dopravnou nehodou.
Ten istý ju nechal v rukách ľahostajného strýka, bez kohokoľvek, bez čohokoľvek.
Kto má kameň, nech si hodí. Nech si udrie. Boxovacie vrece je tu predsa na to. Ona sa tak cítila. Vrecovitá bábka padla pod lenivosťou osudu, ktorý zbesilo miloval pokerové partičky so šťastím...

Opitá, zdrogovaná, znásilnená, dotrhaná... Takú ju našiel, takú ju nalákal na cukríky, na slávu, na peniaze, na ŽIVOT. Z vreca sa stal sud. Na víno. Ešte viac ju nalieval, lákal, fotil, zneužíval, predával, natáčal... Do vreca so zemiakmi sa predsa nekope! Zemiaky sú úžitkové.
Aj ONA bola.
Kým ju víno neuložilo na dlhý spánok, kým sa z neho nezobudila, kým nevytriezvela, kým sa neuvedomila.. kým ho nezabila.
Po štyroch rokoch opäť slobodná a šťastná. Šťastie si dalo prestávku od pokru a išlo sa vymočiť.

Omočená, ale stále šťastná, šťastne zaľúbená, šťastne zasnúbená, šťastne vydatá, šťastne tehotná, šťastná mama. V novom meste, v zdravom svete. Šťastná žena z dobrej rodiny, z dobrých pomerov, s dobrými výsledkami v práci, v živote, vlastne vo všetkom, čoho sa dotkla. Milá, pekná, obľúbená.

Rozdali sa nové karty... Hra pokračuje.

Sínusoida jej života bola viac než úctyhodná. Raz si hore, hore, dole, hore, dole, dole, dole, raz si hore, raz dole, dole, hore, dole... proste pekná húsenková dráha. Ona mala to šťastie, že jej pred ňou nedali najesť...

Práve keď sa vyškriabala na najvyšší bod svojej dráhy, prišiel ON, ukázal jej fotky a podal jej spätný lístok do pekla. A ona sa viezla. A trpela (keď nikto nepočúval), a kričala (keď sa nikto nedíval), a plakala, a pristúpila na jeho návrh. Podhadzovala si polienka pod vlastný kotol. Ale voda/krv sa varila v tom JEHO. Vrece sa vždy pomstí tým, že vo svojich hlbinách nechá prerastať pleseň. Zemiaky zhnijú.

Objednala hotelovú izbu, oklamala manžela, obliekla si najlepšie šaty, šla tam, usmiala sa na neho... A zabila ho. Bezvýznamný zemiak.
V záchvate smiechu utrela kuchynský nôž svojej susedy, oprela sa o stenu a zapálila si.
Keď dofajčila, šla domov, pobozkala svoje dieťa na dobrú noc, pomilovala svojho manžela a naďalej sa hrala na šťastnú učiteľku z dobrej rodiny, z dobrých pomerov, s dobrými výsledkami v práci, v živote, vlastne vo všetkom, čoho sa dotkla. Milá, pekná, obľúbená....

 Je to možné?

9 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu