Dnešný deň začal normálne ako moje všedné dni. Asi pred týždňom som dostala podprsenku, ktorá sa zapínala vpredu a nie vzadu ako tie klasické. Dnes som sa rozhodla, že si ju dám. Utekala som na autobus a keďže vonku stále pretrváva zimné obdobie a šmýka sa a nebola by som to ja, aby som sa nevysypala a tak došlo k menšej nehode. Šľahla som kvalitne na chrbát, natiahla som sa celá 175cm dlhá aká som. Rýchlo som sa pozbierala, no ucítila som voľnosť. Z prvopočiatku som si myslela, že pri tom páde sa mi tá podprsenka rozopla, nestíhala som šmatrať popod kabát a zapnúť ju, tak som cupkala ďalej na zastávku s tým, že však v škole si ju na wc-kách zapnem.

Nastúpila som do autobusu, sadla som si k Lenke ako skoro každé ráno, keď nemám nultú a kecali sme. Prešli sme asi 3km a zrazu bus zastavil. Mysleli sme si, že ide sanitka alebo čo, no po hodnej chvíli nám všetkým doplo, že sa pokazil autobus. Po druhej hodnej chvíli, čo nasledovala po tej prvej som sa rozhodla nejako nenápadne si tú podprsenku zapnúť, fakt som sa nudila. Nemohla som však našmátrať ten druhý kúsok, alebo nazveme to neviem ako, proste nedala sa zapnúť, lebo som jednú tú časť, čo pasovala do druhej stratila. V tichosti som fakt divným spôsobom oznámila Lenke, že v autobuse sedí jediná osoba, ktorá má rozopnútu podprsenku a som ňou ja, a že sa nedá zapnúť.

Autobusár nám oznámil, že príde po nás druhý autobus. Obe sme vedeli, že budeme meškať na prvú hodinu. Celá zúfala som rozmýšľala, čo s mojím problémom. Navrhla som Lenke, že nepôjdeme do školy, ale kúpiť nejakú zicherku, ktorou spojím dočasne moju pokazenú podprdu, alebo žeby bolo najlepšie ísť kúpiť novú, vzhľadom na to, že som po škole mala ísť do mesta na stretnutie s kamarátom, ktorého som dlho nevidela. Vystúpili sme z busu a ja som sa rozbehla do prvého číňaku, ktorý bol na blízku, modlila som sa, aby mali o ôsmej otvorené. Na nešťastie ešte nemali, i keď otváracie hodiny hovorili o niečom inom. Tak sme zobrali nohy na plecia a vybrali sme sa do galantérky, tam som kúpila zväzok zicheriek. Pozrela som na hodiny bolo štvrť na deväť, tak som si povedala, už by mohol byť nejaký obchod otvorený. Už konečne bol ten prvý číňak, čo bol najbližšie, tam som schmatla prvú podprsenku, ktorá zodpovedala mojim rozmerom a utekala som platiť. V škole na wc-kách som sa prezliekla a spolu s Lenkou celá spotená som dorazila do triedy, 5 minút pred koncom prvej hodiny.

Už v živote nechcem podprsenku, ktorá sa zapína vpredu.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár