..aj ja mám takú osobu, je ňou jeden najúžasnejší chalan, najlepší chalan akého poznám a po roku a desiatich mesiacoch chodenia ja stále nechápem, čo tento človek na mne vidí, prečo ma vlastne ľúbi, veď po svete behá x,y,z lepších, milších, krajších osôb ako ja, no on daroval svoje srdce mne, on by mi zniesol aj modré z neba, keby som chcela, čo mu ponúkam ja? Výčitky a nevďačnosť...
Som egoistka, pretože ho chcem len pre seba, všetok jeho čas a hlavne, že ja si čas nájsť neviem. Vyčítam mu, že sme málo spolu, on sa snaží ale ja pre svoju sprostú povahu a lenivosť všetko kazím.
Mala by som sa spamätať, pretože aj kalich jeho trpezlivosti a tolerantnosti raz pretečie a ja potom ostanem kdesi sama urevana na zemi a až potom si uvedomím, čo a koho som stratila.
Chýba mi, tak neskutočne mi chýba jeho prítomnosť, jeho vôňa, jeho bozky, naše rozhovory...ani 10 chalanov ho nenahradí, nikdy ho nikto nenahradí...
Bože namiesto toho, aby som si mala vážiť, že tak neskutočne milý, tolerantný a chápavý chalan ľúbi mňa, tak ja len zlyhávam. Som nevďačná...len prečo mi to docvaklo všetko až tak neskoro?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ameliepoulain
28. 2.febuára 2013 12:46
ešte nie je neskoro drž sa!
2
bože, úplne ako keby čítam o sebe! on vždy mi chcel pomáhať, ale ja som si to nevážila :/ a vždy ked som počula od neho kritiku tak som sa hned urazila..ach
5
som ani nevedela koľko tých, čo sú na tom rovnako ako ja tu je
Napíš svoj komentár