Neviem ako začnem...
ale no, začnime tak, že dnes je 31.1.2012 a prvýkrát v ére môjho štúdia som dostala výpis namiesto vysvedčenia. Jediný rozdiel je len v tom papieri, áno je kancelársky, študenti si ho možno budú menej vážiť ako keby to bol ten drahý vyčačkaný papier, áno presne ten, na ktorom dostaneme koncoročné vysvedčenie, teda ak absolvujeme a prejdeme aj druhým polrokom. Ale nechcem písať o tom, že som dostala "vysvedčko" výpis ale celkovo o dnešku.

Ráno ako vždy presne 7:05 som opustila miesto, kde mi je azda najlepšie, najteplejšie a najmilšie - môj dom a vybrala som sa na zastávku. Naobliekaná ako ruská matrioška som si cupkala rezkým krokom. Nebola mi moc zima, veď pančuchy + ponožky, rifle, kabát, hrubý sveter, arafatka cez celú hubu (napodobňovala som vojakov z Iranu) a čiapka, no komu by bola zima? Tak toto bola moja výzbroj pred chladom, pretože som sa poučila zo včerajška, kedy som čakala 40 minút na zastávke na autobus v optimistickej nádeji, že príde...a on aj prišiel, ale až po akom čase.

Čakám...
čakám...
čakám...
...a ešte stále čakám a autobusu nikde...dobre, stála som tam asi 15 minút a zrazu ide malá červená fábia a v nej pani A. (zástupkyňa mojej školy). V duchu som sa pýtala, zoberie ma, nezoberie ma, vykašle sa na mňa ako aj včera? Asi som sa jej dostala na vlnu myšlienok a zrazu auto zastavilo a ona mi ukazuje, že mám ísť k nej. Tak som otvorila zadné dvere, pozdravila sa a usadila sa na sedadlo. Začali sme viezť konverzáciu na tému spoj Žilina - Rajec Kostolná opäť nejde. Povedala mi, že ma bude brávať každé ráno, ak mi nepôjde bus, pokrok, vzhľadom na to, že ma po minulé roky učila nemčinu a tento rok našťastie nie a už ma ani neodzdravila nikdy, tak som si myslela, že na mňa zanevrela a zrazu mi navrhne, že ma bude brávať. Akože nie, že by som nemohla ísť na skorší spoj, ale mne to takto vyhovuje, zadarmo a rýchlo all inclusive

Prišli sme do školy, prvé dve hodiny sme mali výchovný koncert so zameraním na drogy a chľast, veď o čom inom by mohol taký koncert byť? Ale bola som spokojná, konečne niečo normálne, hrali chalani z kapely Aya, čiže sa tam dalo prečkať tie dve vyučovacie hodiny. Potom sme sa vrátili na vyučovanie, nejako som presedela na biole, na chémii sme brali nejaké radikály, vôbec neviem o čom točila ale veď to nevadí, no a na matike nám rozdali výpisy. Triedna nám nezabudla povedať, že ich nemáme vyhadzovať na pôde školy, ale že až za bránami. Ale keďže som ja dobré dieťa, priniesla som ho ukázať rodičom.

Potom nastali tri hodiny učenia. Geografia, ach tá geografia, milujem ju ako krtko betón. A neodpustí a neodpustí nám tu písomku. V pohode, veď ja ho chápem. No a potom angličtina to bolo v pohode. Konečne naučená som si sadla, že si oddýchnem a prišiel oco z roboty, vedela som, čo ma čaká. Pravidelne sa s ocom učievam taliančinu a pomáham mu s úlohami, takže ešte dve a pol hodiny som zabila nad vetičkami a frázami.

Cítim ako mi chýbajú vitamíny, keďže mám zakázané jesť citrusy a citróny zapíjam celaskóny, umelo sa dopujem svinstvom. Tak som si hrkla dva celaskóny a nabrala som špeci náladu, upratala som si izbu o pol jedenástej, prišila som si gombičku na kabát, no som zvedavá, koľko tam bude držať. Týmto blogom som sa bezpredmetovo vykecala, konečne aspoň niekomu, aj keď len počítaču.
..a môžem ísť spať po takom peknom dníku...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár