Olgojchorchoj
11. 1.januára 2010 21:01
O tom ako som si navždy zapamätoval rozdiel medzi penisom a pupočníkom
(Prvý šok pre organizmus, priviknutý driemkať každý deň aspoň do pol jedenástej.)
Tri jahodové jogurty odstavím bokom pre nedôveru v jogurtovú chuť bez cukru a pre neperspektívny dátum spotreby na tegliku.
Obávam sa, že by to mohlo na skúške zo mňa vyšusťať, ako vraví moja babka (z vlastnej skúsenosti).
A na dôležitej skúške z histológie by to predsa len nepadlo najvhodnejšie.
Tak sa uspokojím z pobiedne omasteným lekvárovým rožkom (ďaľší nečakaný zvrat v mojich biologických návikoch).
Vonku je ešte nechutne šero, ostrá vlhká zima a ja si šmatlem v kabáte a s cigoškou v ruke (ďalšia neobvyklá zmena v dennom režime) ulicami Bratislavy smerom ku mojej neúprosnej škole.
Cestou povedľa taxíka na zemi, pri plote historického cintorína, odkiaľ ma za onoho času vyhodili, keďže som sa tam cuckal s jedným gašparkom, zočím celkom zachovalú krabičku cigošiek s nádejou, že stále skrýva svoj obsah.
Keď si zrazu uvedomím, že na mňa čumí taxikár z taxíka a ja už len ťažko zakamuflujem trápnu situáciu, zháčiac sa od krabičky na zemi, ktorú tam akiste zahodil on.
Márnymi pokusmi sa vykrúcam, aby si pomyslel, že som sa nezabrzdil kvôli socka inštinktu a prázdnej krabičke cigošiek na zemi ako bezďák a socky čo dofajčujú špeky, ale chodec, ktorý zastavil a otáča sa kdesi do zadu aby zhliadol imaginárneho známeho.
Herečka však už dlhší čas nie som (čo je škoda), a tak som radšej rozpačito pridal do kroku.
Rýchlo volám spolužiačke Starej, ktorá je ešte v hlbokej REM fáze, a zúfalo zisťujem či náhodou na skúšku nepotrebujem farbičky (tie žebrácke, z ktorých sa mi smiali spolužiačky som zobrať zabudol a v hlave som už pre každý prípad meral najkratšiu cestu k Tescu, s otázkov v hlave či je už vôbec otvorené), keď od Starej zisťujem, že podlieham zbytočnej panike, keďže farbičky nepotrebujem.
,,To tam budeš len dopĺňať!“ Objasnila a pridala akýsi neidentifikovateľný škrek, ktorý značil že som prebral nebezpečnú exhibicionistku do ďaľšieho dňa, za čo by mi akise ľudia v jej okolí nepoďakovali.
Po cigoške očakávam s hlúčikom mojich spolutrpiteľov začatie skúšky z histológie.
Na preparátoch si pomýlim prierez penisu s prierezom pupočníka a som v riti.
Vyštafíroval som sa zbytočne!!
Farbičky by mi boli fakt na nič, najmä keby som tak či onak nakreslil akurát tak holý kokot....
Sakra...!
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
cjubou
12. 1.januára 2010 14:02
Uff, celé super a tá posledná veta ma úplne dorazila.
2
hahahahaha
to mi pripomenulo moju spolubývajúcu, ktorá šla na skúšku odhodlane s tým, že nakreslí "kokot holý rozčapený"
to mi pripomenulo moju spolubývajúcu, ktorá šla na skúšku odhodlane s tým, že nakreslí "kokot holý rozčapený"
3
škoda že sa nemôžem poriadne z chuti zasmiať,...lebo ma bolí hrdlo,...tak aspoň takto
4
vidíš, marek. stačí dať do názvu blogu slovo penis a si v topke
5
sak to bol taky marketingovy tah he...a zaroven ve všej počestnosti:o) :o)
Napíš svoj komentár