KAMBO

Vyhadil som sa teda naproti čakájúcej Veve (...viem si predstaviť vetu víriacu jej hlavou: ,,Ja čakááám!!“)
Nástúpil som do eliny (šak načo tých pár metrov krifkať).
Zrazu dnu vbehla jedná stará babička a odfúkla si: ,,Skoro som nestihla, fuj!!“ (Nastúpila na Vysokej, vystúpila na Poštovej: Nasleduje zastávka....šťuk!!!)

Veva už očakávala môj príchod, vítajúc ma vetou: „Ja čakááám..!“

Zamierili sme si to teda smerom ku KAMBO – tetovaciemu a piercingovému štúdiu.
Neisto výduc po schodoch sme čochvíľa zistili, že ten prepich nosa nebudeme mať len tak ľahko za sebou: Cedulka na dverách: ,,Prepáčte, dnes robím až od 12.30 (otváracie hodiny boli pôvodne od 11.00 a v danej chvíli sa bolo niečo po 10.45)

Nuž sme sa vyhadili do obchodu s handrami, kde je napodiv všetko za lacáka a uštedrili si pár handier. Veva si ukorystila jedny štetkovské (dusk) nohavice...ale ako peknééé).

Skočili sme na bagetku a čas sa pomaly schyľoval k hodine veľkého tresku (prepichu).
Sediac pred dverami štúdia Kambo, sme tŕpli pri každom zadunení ťažkých topánok na schodoch, s obavami, že nám nos bude nešetrne a grobiansky prepichovať nejaké idivíduum: („...drž rovno tú hlavu, ty krava!...“)

Po asi troch falošných polachoch sa k dverám prihadil Piercingman a my sme s úľavou zistili, že aj keď jeho vzhľad by mohol spĺnať naše predstavy o grobianskom prístupe, napodiv bol veľmi milý.

Vbrali sme si s Vevou teda farebné kamienky, ktoré nám mal uštedriť do našich veľkých nosov a ani sa nenazdajúc, mali sme to bezbolestne za sebou..len hudba hrala v úzadí...už navždy sa dané skladby zapíšu do našich hláv v spojitosti s daným piercing zákrokom.

Konečne sa môžme teda prezentovať podobným profilom ksichtu.

Každý sme sa napokon chceli vychystať domov po svojom, a ako východiskovú trasu sme zvolili hlavnú stanicu, kde som si opäť uštedril mierny trapas:
,,Pred príchodom troleja sme sa rozhodli bafnúť si ešte jednu cigošku. Ešte som si ani nestihol poriadne zabafkať, keď tu zrazu sa vyhadil trolej. V zmätku s otáznikom v hlave: ,,čo snačatou cigoškou?“ som sa zúfalo obrátil an Vevu a naznačil jej, aby si ju zobrala a dobafkala obidve. Ona kategoricky odmietla, a to už vzbudzovalo pobavenie dvoch mladíkov z nami... Náhle som sa teda rozbehol smerom k troleju, zahasiac rozpačito cigu v rýchlosti o stĺp, keď baviaci sa mladíci poznamenali: ,,Ľúti sa mu tej cigaretky, pozri ako sa mu jej ľúti...(zas som sa blysol ako nejaká socka, no čo už). Nedopalok som hodil do vrecka a strácal sa v troleji, ktorý mi naštastie ešte dodatočne otovril dvere (nuž šofér akiste tiež zočil moje rozpaky a obavy o cigošku).

Doma som pre niečo zbehol k babke a tá keď zočila piercing + som rýchlo vyjachtal : ,,Aj Verona má!!“, poznamenala:
,,No, tá Verona, tá kam si to ešte chce dať, nech si to dá na riť (mala očividne na mysli skôr inú časť tela, len nechcela pomenovať veci pravým menom) ..a dodala: aspoň tak bude mať od chlapov pokoj!“

Ktovie, možno Veva ozaj nad tým porozmýšla, veď napokon to Kambo nás tiež vyšlo riadne za lacáka.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu