,,Hej Van, dáš si niečo?“ – spýtala sa ma Lea, spolubývajúca, ktorú som mala rada najmenej. Niežeby som ju vyslovene neznášala, ale ani som ju nemilovala. Proste neutrálny postoj. Len niektoré jej hlášky mi prídu otrepané, furt pije len gin s tonikom a naivnejšieho človeka než je ona som ešte nestretla. Je tak krásne hlúpo naivná, až si ju človek aj napriek svojej vôli obľúbi. Dlhé, mierne zvlnené blond vlasy a modré oči jej hrajú do karát. Postavu má tiež hriešnu a vie to aj pekne využiť. Nanešťastie vďaka svojej naivnosti sa zapletie iba s bolo-to-krásne-bejby-ozvem-sa-ti chlapmi (rozumej chlapmi, čo hľadajú sex na jednu noc) alebo s úplne nepoužiteľnými týpkami, ktorí sú ešte hlúpejší než ona.
,,Ešte neviem, cestou k baru si rozmyslím. Mám ísť objednať aj tebe? Baby chcete aj vy?“
,,Okej tak mne môžeš ísť objednať...hm.. tak teda, jeden gin s tonikom.“ – odvetila Lea.
,,Ja s Lujzou si dáme dva deci bieleho“ – povedala Eve, najperfekcionistickejšia osoba, akú poznám. Má taký zmysel pre poriadok, že by jej ho mohla závidieť celá upratovacia čata na čele s mojou mamou. Eve je proste prototyp dokonalej dcéry. Miluje ju celá rodina, spolužiaci na výške ju obdivujú za jej inteligenciu a profesori sú z nej tiež unesení. A celé toto perfektno je zabalené do zavádzajúceho obalu. Jeden by ani nepovedal, že také niečo krásne môže byť také inteligentné. Dlhé rovné čierne vlasy, čierne oči a tmavý rám dioptrických okuliarí jej dávajú ten správny sexi-prísny výraz, za ktorý by sa pobil nejeden muž.
,,Tak čo to bude?“ – spýtal sa ma barman a ja som si zase uvedomila, že som sa nejak pozabudla.
,,Jeden gin s tonikom a dvakrát dva deci bieleho.“
,,Ešte niečo?“
,,Prosím vás, máte zelený čaj?“ – pýtam sa s nádejou v hlase, pretože dnes nemám chuť piť.
,,Nie, len ovocné.“
,,Tak potom ešte jednu perlivú minerálku teda.“
,,No kde si toľko? Už dávno sme mohli mať za sebou druhú rundu. To pre koho máš tu minču?“ –spýtala sa ma Lea a hádže do seba ten gin s tonikom, ako keby nepila minimálne tri dni a nečakajúc na odpoveď, mieri ku baru s nejakým mladým chalanom otočiť kolo.
,,Odkedy je Lea na mladších?“ – pýtam sa do éteru ale odpoveďou mi je len to, že za chvíľu príde pre nás Bruno a ideme ku nemu, tak nech tú minerálku pijem rýchlo.
..sedím tam, pijem minerálku a rozmýšľam, kedy ma začal iritovať tento život. Kedy ma prestali baviť tie bytovice, opíjačky, sexovačky, opice. Lenže mňa to ani nikdy nebavilo. Ja som sa len prispôsobila väčšine, stádu. Podvedome som súhlasila so všetkými podmienkami hry a zapojila sa do tohto kolobehu pretvárky a faloše. Smutné je, že si to uvedomujem až teraz, po troch rokoch, v najvychytenejšom bare v meste s minerálkou v ruke. Najvychytenejší bar, kde ani nemajú obyčajný zelený čaj...
,,Už je tu Bruno. Vanesa, dopi tú minerálku, ja idem po Leu. Stretneme sa pri jeho aute.“ – organizuje nás Eve a mne nezostáva nič iné len ísť s Lujzou za Brunom do auta.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
mardzi93
9. 4.apríla 2011 22:33
fest sa mi to páči ale fest
3
Aj mne sa to riadne ľúbi. Číta sa mi to strašne dobre, automaticky sa dostávam do toho prostredia. Teším sa na pokračovanie.
5
Príde mi to ako originál dievčenský román alebo dáka telenovela, ale ja som sa do toho proste fakt začítal
Teším sa na ďalšiu časť
Teším sa na ďalšiu časť
Napíš svoj komentár