Nevedel som pohnúť so svojim životom. Bolo to ustavičné vyčkávanie na telefón. Bola to nádej. Nádej má úžasnú príchuť neznáma. Nádej dokáže aj z obyčajnéo kamienka spraviť celý vesmír. Čakal som a pil. Každý závan vetra robil deň príjemnejším, každý ďalší glg robil myšlienky znesiteľnejšími. Rádio ohlasovalo pravé poludnie, politická talkshow, nedeľné vôňe obedov a môj nechutný zadok roztopený na koženej stoličke - trhám dnešný deň z kalendára. Nikdy si na neho nespomeniem.
Vždy to bolo len o čakaní na Teba a ty si zatiaľ niekde rozhadzovala úsmevy a všetci sa na nich nabalili. Mne stačil jediný. Jeden posraný úsmev každý deň. Jeden! Nechaj si ho už pre seba...
Mal som chuť ťa raniť, spraviť niečo, aby si plakala, aby si si raz uvedomila, že nie som hračka v tvojich rukách. Nemal som na to odvahu, bál som sa ti ublížiť. Bol som vôl. Na svete som pochodoval bez hrdosti za tebou, ako zmanipulovaný slepý fanatik. Mohol som sa radšej odpáliť ako terorista - nálož na srdce a BUM...
Opláchnem sa ľadovou vodou, trocha deodorantu na prekrytie potu, červené oči pretriem dlaňami. Z kopy oblečenia hodenej v rohu izby, vyberám tričko, zvyšok vína do seba zhltnem v pár hltoch.
Autobus sa nikdy tak nepotil ako dneska. Cítiť to v jeho jazde, v každom otvorení dverí je tak veľka námahy a smrdí. Ako zhnitá cibuľa, všetky okná sú otvorené, ľudia sa na seba tlačia a mne je z toho úplne úzko. Vystupujem predčasne a čítam si ešte raz tie skurvené smsky. Cítim sa ako hovno hodené v tráve, ktoré ani nikto neuprace, len mu pošlú správu, aby sa upratalo samé. Už je neskoro na dokazovanie niečoho. Proste už sa nikdy nedozvieš o mne nič. "vymazať" - zbohom miláčik, nechcem ťa už nikdy vidieť...
Už ani neplačem, ani spomienky nebolia, všetko je to taký útržok života, ktorý som len prepil. Pil a spal. Všetko kvôli človeku, ktorý mi ukázal, že svet nie sú len srdiečka, bozky, dotyky, láska, milovanie a šepkanie do uška a hladenie po vlasoch a topenie sa v očiach a zimomraivky na chrbte a noci plné hviezd. Svet je boj. Medzi dvoma živlami. Medzi mužom a ženou. Ustavičná, zákerná vojna.
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
4
...ale kazda vojna akonci a nachaddza mier..myslim ze ty ho uz pomaly nachadzas... len tak dalej
5
citim sa presne ako tvoj druhy, treti a stvrty odstavec, a vravim si - len nech uz pride ten piaty.
9
práve som prežívala to čakanie, mala som nádej, verila som..ale už nie, končím......
10
kiezby existovalo magicke shift+delete, ktorym by sa dali vymazat spomienky. navzdy. zabudnut na tu bolest, na to trapenie.... krasne napisane. myslim, ze ti rozumiem, lebo sam so si presiel niecim takym. pekny blog.
11
každý jedne tvoj príbeh si dokonale predstavujem.. neviem cím to je..
13
keby som nevedela, že takmer každý tvoj príbeh (ak nie úplne každý) je pretavená vlastná skúsenosť, tak by som ti povedala, že to bolo nádherné... ale takto iba premýšľam... asi nie je vhodný čas tráviť tento komerčný anglosaský sviatok čítaním tvojich blogov, ale myslím si, že v momentálnom okamihu je to tá najperspektívnejšia vec.... milujem tvoje blogy ale však to vieš už dávno.
Napíš svoj komentár
preco je v kazdom tvojom pribehu vino?