*
Kedysi ma tieto pocity nútili byť bezmocným. Keď žena zanechá za sebou len vôňu a stiahnutý žalúdok a žiadne dotyky. Čím viac stárnem, tým viac strácam dôvody zúfať. Dokážem vydržať sám so sebou aj pár hodín, dokážem myslieť na príjemné veci ako sú veselé opice na Madagaskare a hneď nato ma napadne - kdesi som čítal, že sa tam nekontrolovateľne vyrubujú lesy a potom sa prehúpnem k tomu, že tam bol predsa jeden Slovák niečo ako kráľ, alebo prezident a ... Králi sú na hovno!
*
Sused Hvizdák sa občas zastaví na poldeci, niežeby to bol alkoholik, ale býva sám. Vždy viem keď prichádza. Najprv postáva na chodbe asi 5 minút a premýšľa či zazvoniť a čo povedať - je strašne nervózny. Potom sa párkrát natiahne k zvončeku a zazvoní. Stále ho pozorujem cez priezor na dverách a lichotí mi, že niekto, o generáciu starší, má predo mnou rešpekt, len kvôli tomu, že mám doma domácu slivovicu, ktorá mu tak chutí.
Vždy koktá a snaží sa pýtať na školu. Neskôr sa opýta na ženské, alebo laňky, ako to on volá.
Je naozaj zaujímavé ako sa ženám priradzujú pomenovania zvierat - mačička, hrdlička, či ako u nás - pyraňa, alebo ktovie ako ešte. Ale ani chlapi neunikajú z toho zvieracieho slovníka - hovädo, sviňa, vôl...
Oči má vždy smutné a gestá splašené, akési neohrabané a ťažkopádne, niekedy mám pocit, že rukami niečo zvalí alebo, že mi nechtiac vypichne oko. Milý človek.
"Len tie svine ma nechcú!", povie na amrgo žien a vyškerí tých pár zubov čo mu ostalo po krčmových bitkách a zanedbanej ústnej hygiene. Akonáhle začne vravieť o ženách, ulejem mu. Potom aj druhý a keď už príliš nadáva, vtedy mu poviem, že je čas ísť.
*
Cítim sa prázdno. Vianoce sú akosi priblízko a žiarovky na stromčeku nesvietia. Serie ma to každý rok, keď ich precízne prichytím na konáre stromčeka a nakoniec nesvietia. Každý rok to isté, asi by som mal kúpiť nové. No na ten týždeň sa neoplatí. Isto by hneď bolo veselšie, keby každé svetielko svietilo inou farbou a ja by som si zahasil v celom byte a celú noc by som sa pozeral na tie malé utešené svetielka. Ako len krásne blikajú...
*
Dopíjame víno a bavíme sa o poľských tlačenkách a paštétach. Akosi mi táto téma stačí k pocitu, že predsa len tu už sú Vianoce. Na Vianoce by nemal byť nikto sám a keď sa s niekým bavíte o poľských paštétach predsa to je dôkaz, že nie ste sami. Sú chudáci, ktorí sa nemôžu baviť ani o paštétach, ani o ženách, ani o chľaste - takí končia na psychiatriách alebo pod vlakom.
*
Kúpil som si v obchode čokoládovú sošku snrčeka, okrúhle zelené mydlo, ponožky, automapu Ukrajiny, svetielkujúceho psíka na kľúče. Kúpil som si šálku s klaunom a tekvicové semienka a jedno pivo. Všetko mi to predavač natlačil do igelitky a tá to všetko obopla ako dlhé ženské nohy ovíjajúce sa okolo mužských tiel. Nič z toho nepotrebujem, ale pri ceste domov, som bol rád, že mám aspoň niečo...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
she
25. 12.decembra 2010 00:41
ty mozes napisat asi fakt o comkolvek a stale sa mi to bude pacit
4
pre mňa tvoj najlepší blog, a ak som ti to už ku nejakému predošlému článku napísala tak to ignoruj u mňa vedie toto
6
uzasne... hlavne tie blbosti, ktore su take random, ze davaju zmysel...
Napíš svoj komentár