Kým ja som srkal svoju vodku a zapíjal ju džúsom, ona stihla ochutnať aj troch chlapov. Nakoniec vždy odchádzala sama. Vždy posledná. Fascinovala ma, bola záhadou. Zvráteným, hnusným, nemorálnym prasiatkom a ja som ju aj tak stále pozoroval a díval sa jej na zadok. Predstavoval som si niečo nové...
Neviem ju opísať. Možno to len skúsim, ale aj tak mi neverte. Určite budem preháňať. Bola ustavične bledá a nenosila sukne - nikdy som ich na nej nevidel, oči mala bystré, ale viečka spustené ako závesy. Nebála sa nahlas smiať, ani sa nebála plakať, dokonca sa nebála vliezť na mužské záchody, čupnúť si tam a uprostred davu zvedavcov sa vyšťať. Bola nechutná a sladká a všetky muchy sa k nej zlietali pre bozky, pre láskanie a pre peniaze. Vlasy vždy menila. Menila aj výrazy tváre a menila aj chlapov. Alebo skôr si chlapi vymieňali ju.
Bolo už pár hodín po polnoci a v bare prestala hrať hudba, čašník utieral stoly a svetlá svietili len tak akoby ich narhadili sviečky. Ostali sme tu nakoniec sami. Určite si ma všimla ale mne od únavy hlava padla na stôl a trocha som zadriemal.
"Vstávaj, choď už domov!", zobudil ma čašník a zo zovretej dlane mi vytiahol nedopité poldeci.
Neochotne som vstal a asi minútku som iba pozoroval okolie pokiaľ sa všetko ustáli, pokiaľ sa prestane všetko tak hýbať. Vletel som na záchod a hlavu si strčil pod ľadovú vodu a začal som sa rozprávať sám so sebou. Keď som pripitý vždy sa rozprávam sám so sebou.
"Ty si taký debil! Jak pojdeš domov?!", pýtam sa sám seba a pozerám do zrkadla.
"Jebem to, vezmem taxik...", ruka mi skĺzla do vrecka a nahmatal som len akési drobné.
"No Stano, ták a si došiel!", vravím zase sám sebe.
V tom sa otvorili dvere na záchode a ozval sa hlas:
"Takže Stano?". Neochotne som otočil hlavu. Bola to ona, mrmľavým hlasom som dodal: "Prečo počúvaš cudzie rozhovory?!"
"Veď sa s nikým nerozprávaš!" Odvetila, odstrčila ma od umývadla a ruky si umývala neskutočne dlho, až ma to štvalo. Zatočil som jej nakoniec kohútik. Mrzuto na mňa vyplieštila oči a hneď na obranu som dodal: "Šetri.".
"Si ako moja babička. Tá tiež stále šetrila." Nastalo ticho, ktoré využila na to aby si v zrkadle upravila vlasy. Pľasla ma po chrbte a povedala: "Nepij už toľko!".
To bol celý zážitok, ktorý som s ňou kedy mal, ale ostal v hlave zapísaný ako ten najlepší a najdlhší orgazmus - nechápem. Bola to nechutná ženská...
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
hellium
25. 4.apríla 2010 22:18
Aj ja sa rozprávam sama so sebou, keď som pripitá, hlavne v zrkadle :p
2
neviem co tym xces povedat, mozno nic, ale kazdopadne mi to zlesilo naladu, pripomenulo mi to pribehy Ronalda Dahla
3
@she presne tak - úplne nič ... Nechcem tým nič povedať, len podať výpoveď o človeku, o ktorom vlastne neviem nič...
8
jej nechutnost bola natolko nechutna az sa zmenila na klbko pritazlivosti :p
11
ach, aj ja chcem spoznať niekoho takéto divného, tajomného.....stále v to verím,že raz takého "podivína" spoznám, že raz určite
opakujem sa: super napísané....
opakujem sa: super napísané....
12
Stano, až neverím, že som od APRÍLA nečítala tvoj blog! Musím to okamžite všetko dohnať. Napriek tomu, že by som sa zrejme mala učiť. Ale čo, noc je dlhá, zajtrajší deň tiež
Toto bola perfektná chuťovka na začiatok.
Toto bola perfektná chuťovka na začiatok.
Napíš svoj komentár