a vedieť, že svet sa aj naďalej točí.
Len my dvaja zastavili sme sa,
v krásnej ilúzii prichytili sme sa.
Bezhlasne spievame tú istú nôtu,
zamotali sme sa do ostnatého drôtu.
Jeho ostré hroty vrývajú mi do kože kruté slová,
sťastena na nás tichučkým hláskom volá.
Povedz, že moje slzy sú tvoja krv
a ja skočím než ty z vysutej hrádze prv.
Však ty len otočíš hlavu do druhej strany.
Prosím o smrť a pokoj čierne vrany.
Príboj bolesti a smútku zobral ma,
na vlnách sĺz šepkám: Miluj ma.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár