"Vidím v diaľke tieň. Stoji. Nehýbe sa. Splýva s temnotou. Je sám. Opustený. Tak temný a tak krehký. Bezodný ako priepasť v mori a pustý ako púšť. Prázdny. Nocou znie smutné requiem zabudnutých. Chcem sa ho dotknúť. Objať. Utešiť. Zdvihne ku mne ruku. Je to však moja ruka, čo sa dvíha. A ja si uvedomím, že ten tieň je môj."

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár