Prudký sneh mi šľahal do tváre.
Sedela si na drevenej lavičke a vôkol teba boli rozložené kufre.
V tej chvíli som všetko pochopila. Ten idiot!
Plačlivo si s ním telefonovala, celé tvoje telo sa triaslo od rozrušenia. Tuho som ťa objala a začala utešovať, nevšímajúc si hlas vychádzajúci z telefónu.
Vytrhla som ti mobil z ruky a slovami ,,choď do piče" zložila.
,,Ja ho ľúbim," odvetila si so slzami v očiach.
,,Ľúbiš? Budeš mať ešte mnoho chlapcov, o ktorých mi to budeš tvrdiť. Nie je jediný na svete. Prežili sme aj ťažšie veci, sestrička. Najdôležitejšie je, že sme spolu. Spolu zvládneme všetko."
V tej chvíli, keď som ťa utíšujúco držala v náručí a ty si mi plakala na plece, som pochopila, ako ťa ľúbim. V poslednom čase som mala pocit, že ťa strácam- kvôli nemu.
No odrazu sme boli opäť malé deti hrajúce sa na záhrade, pubertiačky skúšajúce prvé cigarety, najlepšie priateľky hovoriace si všetky tajomstvá.
(Bože, ďalší blog o ničom)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
uzniejevolnynick
8. 2.febuára 2012 18:02
Nie je o ničom
Napíš svoj komentár