Prepáč

Sedím na starej drevenej lavičke. Všade okolo sú po zemi porozhadzované ohorky cigariet. Takisto si jednu zapálim a cítim, ako mi telom prechádza ostrý štipľavý dym.
Začína sa stmievať.
Spomínaš, ako sme tu sedávali?
TU som ti povedala, že ťa ľúbim. Nie, neklamala som, naozaj som to tak cítila a ešte stále cítim.
Prepáč.
Spravila som chybu.
Bolo ich tisíce.
Možno som ťa klamala, ale ľúbila som.
Pokožkou mi prechádza chladný mráz- znak toho, že sa o chvíľu blížia Vianoce- veselé, zasnežené, jednoducho dokonalé.
Bol by to rok, čo sme spolu- nebyť mojich chýb.
Vytratila som sa z tvojho života tak nenápadne, ako som doň vkročila...
Keď padnú prvé vločky snehu, spomeniem si na teba- večer, keď sme sa spoznali.
Moja myseľ ostáva pri tebe, no nohy kráčajú ďalej.
Prepáč

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu