Ešte ani slnko ma nestihlo privítať lúčmi...
A ja už ležím na tráve
Behám, skáčem, chodím. Bosá...
Po tráve, ktorú len prednedávnom pokropila rosa...
Rozmýšľam a filozofujem nad nesmrteľnosťou...
Cítim sa ako motýľ... Taká krehká a ľahká
Chcela by... ba dokázala by som letieť do neba a späť...
Aké by to asi bolo... mám na myslí byť motýľom...
Len si lietať svetom... Iba tak
A rozveseľovať ľudí, pre moje šťastie...
Pre šťastie nie, to nie je stále..
Pre radosť, lebo tá je večná...
A takto uvažujem donekonečna..
Donekonečna myslím na teba...
A hľadím pri tom do neba..
Tam niekde si teraz ty
Ty a množstvo iných ľudí...
Akoby povedal môj brat : stal si sa ďalšou hviezdou na nebi
A predsa vieme, že hviezdy vznikli kedysi, kedysi dávno...
Detská fantázia...
Ohuruje ľudí, lebo v našom veku sa to len tak často nevidí..
Ale čo spisovatelia? Veď tí musia mať fantáziu...
A takto filozofujem... Sama
Opäť sama, lebo samej mi je najlepšie...
Našťastie mám mojich milovaných, pri ktorých môžem uvažovať nahlas...
Môj kocúr, a psy...
Je úžasné, že sú to jediné tvory, ktoré to nikomu nevyzradia
Nežne a milujúco, uprene sa na teba pozerajú
A ty by si im zniesol aj modré z neba...
A sme opäť pri nebi a pri motýľoch...
Veď aj Zem je guľatá
Preto je logické, že všetko je vlastne uzavretý kruh..
Celý náš život sa točíme..
Tým čo začíname svoj život ho aj končíme...
S vierou v niečo lepšie...
A tak sa zvečerilo.. a ja opäť behám bosá
Po tráve, ktorú opäť pokropila rosa...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár